Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

58


Konštantínov oblúk v Říme. Rytina z 18. storočia. Repro M. Cerveňanský

miesto toho postavili niekolko menších teraso-
vitých bastiónov a ravelin před novou západnou
bránou, ktorá dostala měno podlá cisára Leo-
polda.
Brána z roku 1712 má velmi málo znakov for-
tifikačnej architektúry. V porovnaní so staršou
Leopoldovou bránou z roku 1674 v mohutnom
zemnom bastione sa architektúrou i situováním
javí ako celkom nelogická. Navýše múr, ktorý
spája Karolovu bránu s dělostřeleckou baštou
južne od Korunné j veze paláca, je velmi nekva-
litný, bez akejkolvek možnosti obrany, a pósobí
ešte aj po 350 rokoch existencie dojmom provi-
zória. Postavením Karolovej brány stratila Leo-
poldova brána význam, preto ju zamurovali.
Trochu ťažkopádnu architektúru Karolovej
(Viedenskej) brány určila příležitost, pre ktorú
ju postavili. Bola to událost’, aká sa v hlavnom

meste Uhorska konala len dva-tri rázy za sto-
ročie: korunovácia krála. Král po korunovaní
v bratislavskom dóme prechádzal so slávnostným
sprievodom mestom a k hradu stúpal terajšou
Zámockou ulicou. V uliciach, ktorými sa spnie-
vod uberal, boli domy mešťanov slávnostne o-
zdobené a na váčších priestranstvách sa stavali
slávobrány. Z neskorších prameňov3 vieme, že
jedna zo slávobrán stávala na terajšej Zámoc-
kej ulici neďaleko synagógy a Pálffyovského
paláca a že túto slávobránu stavali bratislavskí
Židia.
Pri příležitosti korunovácie Karola III. (ako
cisára Karola VI.) sa sprievod uberal na hrad
ešte poměrně novou Zámockou ulicou. Ponurý
tunel ťažko prístupnej Leopoldovej brány asi
nebol vhodným vstupom pre slávnostný sprie-
vod, najmä keď vyúsťoval do úzkého priestoru