96


J. K. Merville: Nymfa pri prameni, olovo. Hamburg,
Umeleckopriemyselné múzeum. Repr.: Chr. Theuer-
kauff — L. L. Möller: Die Bildwerke des 18. Jahr-
hunderts, str. 14.

„záujem“ o antiku a vytvořil viaceré statuettky,
ktoré už svojou tematikou mali přilákat istý
okruh zberatelov. Móžeme totiž předpokládat,
že tieto sošky, ktoré sa nevyznačujú velkou
vynaliezavosťou ani z obsahovej, ani z formál-
nej stránky,54 a ani netvoria žiadnu námetovú
jednotu, v ktorej by sa zračila vola jedného ob-
jednávatela, umelec vytvořil bez konkrétnej ob-
jednávky, zrejme ,,do zásoby“, pre příležitost-
ných záujemcov.
Pre zvýšený záujem o erotickú tematiku kon-
com 18. storočia mali antické vykopávky iste
len podřadný význam, ktorý spočíval predo-


J. K. Merville: Nymfa po kúpeli, olovo. Hamburg.
Umeleckopriemyselné muzeum. Repr.: Chr. Theuer-
kauff — L. L. Möller: Die Bildwerke des 18. Jahr-
hunderts, str. 17.

všetkým v historickej legitimácii takýchto ten-
denoií. Ovela dóležitejší bol vplyv salónneho
umenia farncúzskeho rokoka. Erotika, ako ne-
závázná spoločenská hra, plná rafinovaného po-
vahu, je podstatou diel takých významných
umelcov, ako sú maliar Fragonard a sochár Clo-
dion. Paralelné s ich dielami vznikajú aj práce
iných výtvarníkův, ktoré sú poznačené liberti-
nizmom doby a skízavajú často až do bezduchej
lascívnosti. Merville iste poznal tento prúd mód-
nej erotiky, šíriaci sa z Francúzska, ktorý mu
bol zrejme rovnakým tematickým zdrojom ako
antické umenie. Pri našich doterajších nedosta-
tečných vedomostiach o jeho školení nemóžeme
vylúčiť, že Merville poznal tieto diela z auto-