Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 9
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0205
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
9

tišek Bednárik z Bystřice pod Hostýnem, okr.
Kroměříž. K jeho prvým prácam patří hotel
Metropol na Hviezdoslavovej ul. (1927). Navr-
hoval po celom Slovensku, napr. v Bytči Kul-
túrny dom (dnes MNV, 1930—1931), na Skal-
natom plese Státnu hvezdáreň (spolu s V. Hou-
dekom, po roku 1930), na Donovaloch Šport-
hotel (1938—1939), v Banskej Bystrici Koedu-
kačný učitelský ústav (dnes gymnázium, 1935)
a mnohé ďalšie. Najvýznamnejším Bednáriko-
vým dielom (spolu s F. Capkom) je výpravná
budova železničnej stanice v Žiline (1939—
1942). V Žiline pósobil tiež brněnský rodák ar-
chitekt Alojz Jesch, spolumajitel’ fy Jesch-Šub-
rik, ktorá sa zaoberala predovšetkým navrhová-
ním a výstavbou priemyselných budov.
Z Bystřice pod Hostýnem pochádzal aj Fran-
tišek Faulhammer, žiak prof. Janáka a spolu-
pracovník D. Jurkoviča, neskoršie K. Silingera
(Živnodom), J. Lehockého a ďalších.
Vojtech Sebor, rodák z Poděbrad, pósobil
v Bratislavě od roku 1919. Počas dvadsiatich
rokov práce na Slovensku navrhol základné ško-
ly v Martine, Michalovciach a Ružomberku,
obytné domy v Banskej Bystrici, Košiciach,
Trenčíne, Prešove a v Bratislavě, rozhlasový
vysielač pri Banskej Bystrici a iné. Hoci jeho
prvé práce boli poznačené hladaním, velmi
rýchlo sa přeorientoval k výraznej modernej ar-
chitektúre, ktorej dobrým príkladom je najmá
slobodáreň na Železničiarskej ul. č. 13 v Bra-
tislavě z roku 1932.5
K najvýznamnejším českým architektom
dvadsiatych a tridsiatych rokov, ktorí pósobili
na Slovensku, patří Klement Silinger, rodák zo
Sazené okr. Kladno a žiak prof. J. Kotěru, u kte-
rého pracoval už počas štúdií. V rokoch 1919—
1925 pracoval na Ministerstve veřejných práč
pre Slovensko, potom ako samostatný architekt.
Prvé projekty, obytné bloky pre štátnych za-
městnancův, navrhoval v duchu rondokubizmu
až architektonického expresionizmu. Charakte-
rizuje ich monumentálnost, farebnosf, plastic-
kosť a ornamentika. Sú to napr. obytné domy
na Štetinovej ul. (1921), na Legionárskej ul. č. 1
(1921—1922), na Sasinkovej ul. č. 9—11 (1923),
na Heydukovej ul. č. 23 (1922) a na ul. Vuka
Karadžiča č. 3 (1924). Po roku 1925 vytvořil


V. Sebor: Obytný dom na Mýtnej ul. v Bratislavě.
Z archívu 8. Šlachtu

ďalšie významné architektonické diela, ktorými
priamo nadviazal na práce Le Corbusiera a so-
vietskej avantgardy. Predovšetkým je to býv.
Živnostenský dom na Kollárovom nám. — ví-
ťazný návrh zo súťaže roku 1927 a študentský
domov Lanfranconi, na nábřeží gen. L. Svobodu.
Obidve diela sa zařadili v kontexte funkcionalis-
tickej architektúry u nás na popredné miesto.
Zdravotný stav, žial, znemožnil Šilingerovi pra-
covat dlhšie. Roku 1939 vážné ochorel a potom
pracoval už len velmi krátko v rokoch 1946—
1948. Zomrel v Bratislavě roku 1951.6
Slovensku zasvätil celý svoj život architekt
Jindřich Merganc, pochádzajúci zo Žamberka,
žiak J. Kotěru a J. Plečnika. Do Bratislavy pri-
šiel ešte ako voják roku 1918 a natrvalo sa
tu usadil. Jeho architektonická činnost je vel’mi
loading ...