29


František Bílek: J. A. Komenský, dřevo, 1916, vestibul
Univerzity Komenského v Bratislavě. Foto T. Leixne-
rová

manský (sign. 1916).13 Stojí na rozhraní Bílkovej
zrelej tvorby a neskorého diela, keď sa v sochá-
rovej tvorbě do určítej miery oslabuje exalto-
vaný náboženský mysticizmus a symbolizmus
a Bílek sa viac prikláňa k zdórazneniu reálnosti
a plastických kvalit. Charakterizuje to i námě-
tová škála, ktorá vedie Bílka v mnohých dielach
k symbolom a alegóriam z českých národiných
dějin (napr. programové zaujatie osobnosťou
J- Husa a husitstvom). Komenského Bílek chá-
pe ako vodcu náboženských exulantov, jeho pe-
dagogický význam je v zmysle autorského kréda
Potlačený. Březinovské poňatie zeme ako „exi-
lu“ 1’udstva prepája dielo s predchádzajúcimi
Prácami. Symbolizuje a vyjadřuje to kompoino-
vanie diela, ktoré vzniklo ako figurálna skupina,
tvořená vertikálou extatického gesta Komenské-

ho a subordinovanou trojfigúrou troch 1’udských
pokolení, zvrásnenou dramatickou pohybovou
špirálou. Dielo vyrastá z expresívnej hodnoty
obrysu a charakteristického „dřevorytového“
rukopisu svetelne mcdelujúceho tvar. Socha Ko-
menského je jednou z replik diela, ktoré Bílek
realizoval v niekofkých verziách. Ako ukážka
nesúca podstatné črty Bílkovho solitémeho a
vizionářského, secesne-symbolického diela ostá-
vá dodnes nevšedným, (aj keď zváčša nezná-
mým) momentom stretnutia s Bílkovým dielom
na Slovensku.
Zo životopisných dát Jana Štursu vieme o je-
ho blízkom a srdečnom vztahu k Slovensku.14
V tvorivo vypátom období léta 1922 navštívil
Sliač: výsledkom pobytu bola séria kresieb na
folklórně náměty. J. Stursa realizoval pre Slo-
vensko jediné dielo — památnú tabulu P. J.
Šafárika určená pre jeho rodný dam v Kobe-;
liarove. O prácu ho požiadal D. Jurkovič, pódia
návrhu ktorého bolo dielo roku 1922 osadené.
Památná doska představovala bustu — profil
slavistu zhotovená v nízkom reliéfe charakte-
ristickým štursovským rukopisem, ktorý sa
v monumentálnych, „oficiálnych“ prácach upo-
koj oval, disciplinoval; tu směroval k realistickej,
povahovej i fysiognomickej analýze v syntetic-
kom tvare, v pevne stavanej forme, v organickej
väzbe objemov a profilov s portrétnou, mienne
detailizovanou kresbou.
V tridsiatych rokoch zasiahol na Slovensko
svojimi prácami i klasický představitel’ českého
secesného sochařstva Ladislav Saloun (1870—
1946). V Skalici sa nachádza jeho památná dos-
ka historikovi F. Sasinkovi (1930) a v Bratisla-
vě pomník F. Palackého (1931) objednaný Měst-
ským archívem. Nepatria k sochárovým charak-
teristickým dielam, boli to okrajové práce jeho
rozsiahlej monumentálnej tvorby. Napriek nie
celkom áspešnej väzbe portrétnej busty s pod-
stavcom představuje Palackého pomník charak-
teristické znaky Salounovej posecesnej portrét-
nej typologie a rukopisu.
Prvá početnejšiu skupinu sochárov, ktorá na
Slovensku vyrástla po roku 1918, v prevažnej
váčšine vyškolila pražská Akadémia výtvarných
umění a čiastočne aj Umeleckopriemyslová ško-
la. Na Slovensku vtedy ešte nebola žiadna so-