Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 31
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0227
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
31

re sú jeho dřela skór náčrtmi. Pltník, ludový
žáner inšpirovaný horehronským folklórem,
ukazuje plastický rozpor medzi dějovou a tě-
lesnou akciou. Básník a Tanečnica sú drobné fi-
gurálně skice s málo nápaditou kompozíciou a
plastickosťou. Mořská idyla směruje k súvekej
sentimentálnosti drobnej lúbivej sošky blízkej
gýču. Raněný udivuje proporčnou a anatomic-
kou neznalosťou a neistotou modelácie. Najvyš-
šie je možné hodnotit bronzová plastiku Svä-
topluka, smělo a vtipné riešenú dynamická
kompozíciu so zmyslom pre modelačná drobno-
kresbu. Motoškov volný přejav bol viac-menej
živelný a nepoukazoval na akademické školenie.
Po návrate do Bratislavy sa stal jedným z hlav-
ných predstavitelov oficiálneho sochárstva pr-
vej republiky. Definovat Motoškove práce zo
štýlového hfadiska je obtiažne. Nenachádzame
v nich vyhranenosť názoru, vzory učitelov — so-
chárov sa vóbec nedotkli jeho plastického pre-
javu. Nadviazal skór na konzervativně a (nielen
v českom sochárstve) osvědčené pomníkové
schémy. Směroval k realizmu, ale nedostal sa
k němu, zostal pri pasívnom pozorovaní a zazna-
menávaní skutečnosti. Motoškov sochársiky tvar
nerástol zvnútra, ale formoval sa navenek a
strácal tým akékolvek plastické hodnoty. Vý-
raznejšie nezasiahol do vývoja medzivojnového
sochárstva a niekoïko práč ho iba trpné ilustro-
valo.
Začiatky Jozefa Pospíšila (1897—1976) boli
v mnohom podobné ako u jeho staršieho kole-
gu. Aj on študoval na pražskej AVU a absolvo-
val sochársku školu J. Štursu. Aktivně sa zapá-
jal do činnosti Detvana a Svojeti. Už v prvém
ročníku vystavil na školskej výstave prvé práce,
plastiky Samaritán a Dievča (Cítajúca), ktoré
poukazujú ešte na váhavé začiatky, prvky na-
turalistického vztahu k modelu a kompozičnú
nevyváženosť poměrně ostro a tvrdo modelova-
ných tvarov. V Bratislavě, kde sa po skončení
štúdia usadil, sa podujímal na agilnú spolková
činnost a čoskoro sa dostal do centra organizo-
vania výtvarného života. Pospíšilova tvorba sa
rozvíjala hlavně v dvoch oblastiach: v komor-
nom volnom žánri a pomníkovéj plastike. Jeho
komorné sochárstvo, hoci rozsahem nevelké,
představovalo náročnejšiu a názorové vyhrane-


Jozef Pospíšil: Zadumaná, dřevo, 62,5X45 cm, 1933,
Slovenská národná galéria. Foto SNG

nejšiu kvalitu ako Motoškove práce. Pospíšil tu
aspoň okrajovo absorboval podněty Stursovho
diela, aj keď v niekolkých prácach ostal daleko
za jeho géniom. Naznačila sa tu možnost plod-
ných rozbehov, ktoré však boli velmi skoro a
príkro přerušené jednostranným koncentrová-
ním sa na pomníkové práce. Štursova éra zna-
menala sochárstvo oslobodené od literárnosti,
sochárstvo plné vnútornej sily a životnej vášně,
rozpätie pokoja a drámy, lyriky a epiky, tuše-
nia a poznania, očarenia životom a jeho tra-
gického zážitku.16 Lyrika, meditatívnosť, křeh-
ká citovost a něha, básnická metafora a zmys-
lový podtext charakterizuje niekoïko pósobivých
Pospíšilových kompozícií, ktoré vznikli pod evi-
dentným vplyvom Štursovej poetiky a plastic-
loading ...