Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 78
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0274
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
78

kový koncept ostal zachovaný s minimálnymi
úpravami dispozície. Bola zlepšená technická
vybavenost a osvetlenie spoločných zariadení.
Až v rokoch 1937—1939 sa realizovala tretia
etapa na druhej straně, dnešnej Bajkalskej češ-
te. Na j výrazné jšia změna tejto etapy je rozšíre-
nie dvora vložením jedného schodiska do trak-
tu od Vajnorskej cesty.
Obytné bloky Novej doby sú pre Weinwurma
typickou puristicko-funkcionalistickou kompozí-
ciou, ich hlavný význam však spočívá v přínose
k premene sociálneho myslenia: sú znázorněním
přesunu záujmu architektúry od jednotlivca ku
kolektivu. „Nová doba bola vo svojom čase naj-
dóležitejším vykryštalizovaním snáh po novom
příbytku pracujúceho člověka“, píše o nej A.
Hořejš. Jej autoři nemalí nijaké mimoutilitárne
ciele. Chceli len vytvořit príbytok chudobným
1’uďom, ktorí by inak buď vóbec neboli bývali,
alebo by bývali v nedůstojných podmienkach.
Hoci architektonický výraz Novej doby je
skromný, lapidárně odzrkadluje nový vztah
medzi moderným človekom a architektúrou.
Weinwurm sa hlboko zamýšlal nad vplyvom
etických a sociálnych prameňov na modernú ar-
chitektům. Nepodceňoval estetiku, chápal ju
však v dialektickej súhre s ostatnými, životom
determinovanými komponentmi architektúry.
Už roku 1921 v časopise Život píše: „Příčiny,
ktoré vzbudzovali všeobecnú túžbu po pravdě
a u umelcov pocit morálnej povinnosti vidí
v biednych hospodářských a sociálnych pome-
roch, v sociálnej nespravedlivosti. Ideový zá-
klad svojej tvorby vidí v nutnosti. .. všetko
nepravdivé a nekonstruktivné vylúčiť z formo-
vej řeči . . . splnit nároky každého člověka. Ta-
káto architektúra sa potom stane pravdivou a
bude plnit svoje sociálně poslanie.“
Klasickým příkladem tzv. nájomnej vily, spá-
jajúcej výhody nájomného domu a bývania
v rodinnom dome, so zdravým a pokojným pro-
středím, kontaktom so záhradou, individualitou
je vila na Kuzmányho ul. č. 5 v Bratislavě z ro-
ku 1932. Obsahuje v troch úrovniach 4 byty a
2 garáže. Do ulice má disciplinovaný výraz s no-
vým prvkom vo Weinwurmovej tvorbě — ná-
rožným oknom, ktoré podporuje horizontálnosť
prejavu. Zadná fasáda je viac členitá a sleduje

účelové usporiadanie pódorysu. Jádro dispozície
bytu tvoří obytná hala. Byty sú samostatné pří-
stupné. Zaujímavé je nahradenie stredného nos-
ného múru železobetonovými stípmi. Vila patří
k najlepším príkladom tohto typu domu v Bra-
tislavě.
Z roku 1932 je projekt sanatoria dr. Holz-
manna v Novom Smokovci vo Vysokých Tatrách
(realizácia roku 1934). Sanatorium leží vo výške
1000 m nad morom. Pozostáva z dvoch traktov.
V jednom je byt lekára, v druhom je na pří-
zemí vyšetrovacia část; vstup a spoločenské
miestnosti sú na medziposchodí a na prvom a
druhom poschodí je 25 jedno- a dvojpostelo-
vých izieb, z ktorých váčšina má balkóny a men-
šia část aj kúpelne. Střecha je riešená na gym-
nastické cvičenia a vybavená sprchami. Hlavná
fasáda je orientovaná na juh. Vďaka pochope-
niu stavebníka bol vypracovaný stavebný pro-
gram tak, že architekt mal určitú volnost tvor-
by, a to Weinwurmovi umožnilo riešiť sanato-
rium nie ako typické zdravotnické zariadenie.
Izby a spoločenské priestory navrhuje ako je-
den z faktorov vlastnej liečby s dórazom na ú-
činky citovej sféry, na maximálnu obývatelnost
a na psychofyzické potřeby pacientov. Přitom
ponechává volnost prejavu individuálnym po-
třebám. Bohatá členitost architektonického vý-
razu odráža funkciu a výnimočnosť prírodnej
polohy, v ktorej sa toto dielo nachádza. V tejto
stavbě sú rozvinuté najmä principy nevyumel-
kovanej životnej kultúry, charakterizujúce
osobitné stránky tvořivého talentu architekta.
Obytné bloky Kríser z roku 1933 sú situované
v křižovaní sa ulic Hlbokej a Fraňa Krála v Bra-
tislavě. Koncept ich půdorysného usporiadania
je výsledkom zložitých urbanistických podmie-
nok nárožnej parcely. Dva bloky sú takmer
symetricky usporiadané, rozdiel je iba v niekto-
rých rozmeroch a uhloch spojovacích častí.
Weinwurm v tomto návrhu preukazuje schop-
nost’ spojit výhody hromadného bývania s pred-
nosťami rodinného domu v priestore, kde měst-
ská bloková zástavba prechádza do volnejšej
zástavby nájomných vil a rodinných domov.
Hlavnými vstupmi sú bloky orientované do Hl-
bokej, od ulice Fraňa Krála je fasáda oddělená
zeleným pásom. Stavba je sčasti pät- a sčasti
loading ...