DOI Artikel:
Luxová, Viera: K problematike slovenskej tkanej tapisérie
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0289
93
Eva Cisárová-Mináriková: Konfrontácia, 1982. Z archívu V. Luxovej
kov si uchovává vývinovú logiku popři M. Ru-
davskej aj tvorba Matějkových žiakov, ktorí na-
ďalej ostávajú věrní tkanému textilu. Ich zrelý
výtvarný přejav sa plynule technicky či výra-
zovo profiluje, znáročňuje, ako to dokazuje na-
příklad flotážový postup v prácach K. Sujano-
vej, tkáčsky navodený optický iluzionizmus
konfrontovaný s realitou v tapisérii od E. Ci-
sárovej (Konfrontácia, 1982), či symbolická nos-
nost triptychu priestorových objektov (1984) od
L. Jergušovej. Pri väzbe tkaniny na drevenú
kostru nábytkového charakteru (stolička, postel’,
paraván) smeruje Jergušová k porušeniu vži-
tých predstáv, spátých s funkčnosťou jednotli-
vých prvkov interiérového vybavenia, teda
k prekrytiu ich bežnej úžitkovosti výsostné este-
tickým zretelom.
Keď sa roku 1984 uskutočnila nitrianska vý-
stava Autorsky tkaná tapiséria, zostavená ta-
mojšou galériou z diel siedmich přihlášených
autoriek (E. Cisárová-Mináriková, S. Fedorová,
E. Haverlová, H. I. Ivičičová, M. Schurmanno-
vá, L. Jergušová-Vydařená, K. Zavarská) zdálo
sa, že nastáva zdravé oživenie na úseku tohto
druhu textilného prejavu. Po rokoch individuál-
nych či oficiálnych kolektívnych prezentácií sa
prehliadka stala nielen osožnou konfrontáciou
názorových poloh príslušníčok viacerých gene-
račných vrstiev, ale predovšetkým vědomou de-
monštráciou životaschopnosti tejto textilně j
tvorby. Navýše sa výstava neplánované stala
popudom k nadviazaniu trvalejších pracovných
kontaktov zúčastněných autoriek. Ich následné
bratislavské stretania, ktoré přitahovali pozor-
nost i dalších tkáčok, dávali tušit podnetnosť
danej aktivity aj z hladiska disciplíny ako cel-
Eva Cisárová-Mináriková: Konfrontácia, 1982. Z archívu V. Luxovej
kov si uchovává vývinovú logiku popři M. Ru-
davskej aj tvorba Matějkových žiakov, ktorí na-
ďalej ostávajú věrní tkanému textilu. Ich zrelý
výtvarný přejav sa plynule technicky či výra-
zovo profiluje, znáročňuje, ako to dokazuje na-
příklad flotážový postup v prácach K. Sujano-
vej, tkáčsky navodený optický iluzionizmus
konfrontovaný s realitou v tapisérii od E. Ci-
sárovej (Konfrontácia, 1982), či symbolická nos-
nost triptychu priestorových objektov (1984) od
L. Jergušovej. Pri väzbe tkaniny na drevenú
kostru nábytkového charakteru (stolička, postel’,
paraván) smeruje Jergušová k porušeniu vži-
tých predstáv, spátých s funkčnosťou jednotli-
vých prvkov interiérového vybavenia, teda
k prekrytiu ich bežnej úžitkovosti výsostné este-
tickým zretelom.
Keď sa roku 1984 uskutočnila nitrianska vý-
stava Autorsky tkaná tapiséria, zostavená ta-
mojšou galériou z diel siedmich přihlášených
autoriek (E. Cisárová-Mináriková, S. Fedorová,
E. Haverlová, H. I. Ivičičová, M. Schurmanno-
vá, L. Jergušová-Vydařená, K. Zavarská) zdálo
sa, že nastáva zdravé oživenie na úseku tohto
druhu textilného prejavu. Po rokoch individuál-
nych či oficiálnych kolektívnych prezentácií sa
prehliadka stala nielen osožnou konfrontáciou
názorových poloh príslušníčok viacerých gene-
račných vrstiev, ale predovšetkým vědomou de-
monštráciou životaschopnosti tejto textilně j
tvorby. Navýše sa výstava neplánované stala
popudom k nadviazaniu trvalejších pracovných
kontaktov zúčastněných autoriek. Ich následné
bratislavské stretania, ktoré přitahovali pozor-
nost i dalších tkáčok, dávali tušit podnetnosť
danej aktivity aj z hladiska disciplíny ako cel-