Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 32
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0036
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
32

návrh na Newtonov pomník — kenotaf z roku 1784,
ktorý sa vyznačuje použitím konceptu gulového ob-
jemu, a návrh na budovu knižnice z rokov 1785—
89.
13 V diele C. N. Ledouxa možno zjednodušovanie tra-
dičných motívov vidiet na příklade mestskej brány
v Arc-et-Senans z roku 1776; v sérii jeho návrhov
na hostince možno sledovat’ proces oslobodzovania
prvkov architektonickej kompozície (od kompaktné-
ho bloku po „pavilónové“ usporiadanie) a rozpracú-
vanie geometrického rozvrhu celku. Pozři CHRIST,
Y. : Paris des Utopies. Paris 1970, s. 8. Motiv gulo-
vého objemu využívá návrh na cintorín pre ideálne
město Chaux z roku 1784.
14 S gulovým objemom pracuje aj návrh Domu pre
kozmopolitu z roku 1785 od A. L. T. Vaudoyera
(1756—1846). Z dalších architektov, ktorých tvorba
sa vyznačovala podobnými charakteristikami možno
spomenúť napr. týchto: J. J. Lequeu (1758—1824),
J. N. Sobre (činný v 90. rokoch), L. A. Dubut (1769—
1846).
15 KALNEIN, W. G. — LEVEY, M. : c. d., s. 348.
1.1 Osvětový charakter programu mal svoj základ v ná-
zorech Denisa Diderota (1713—1784). Bojového ducha
umenia rozněcoval najmä J. L. David (1748—1825).
Dóležitou úlohou umelcov bolo aj usporadúvanie
ludových slávností, ktorým sa přikládal velký poli-
tický význam. Prvou bola slávnosť 1. výročia pádu
Bastilly, ktorej réžiu připravil J. L. David. Pozři:
Von Brutus zu Marat. Kunst im Nationalkonvent
1789—1795. Dresden 1973.
17 Léon Dufourny (1754—1818) v Konvente roku 1793:
„L’architecture doit se régénérer par la géométrie“.
KALNEIN, W. G. — LEVEY, M.: c. d., s. 345.
18 Pozři přejav architekta P. T. Bienaiméa (1765—1826)
v Národ nom konvente, ako aj výnosy Konventu.
Von Brutus zu Marat..., s. 74, resp. 81.
19 Například návrh na urbanistické riešenie a trium-
fálny štíp na náměstí Bastilly od architekta Cathalu
z roku 1791, návrh na pomník od architektov J. G.
Legranda a J. Molinosa z roku 1791 pre to isté ná-
mestie. CHRIST, Y.: c. d„ 137, 138.
2.1 Ako příklady možno uviesť Lequeuov návrh na
Chrám Zeme z roku 1790, Boulléeov návrh Chrámu
Rozumu (stotožneného s Přírodou), ktorý K. Lank-
heit datuje do rokov 1793—94, připadne návrh J. N.
Sobrea na Chrám nesmrtelnosti. Všetky návrhy pra-
cujú s gulovým objemom, v poslednom případe je
zaujímavým prvkom využitie vodnej hladiny pre do-
siahnutie želaného vizuálneho účinku diela. Pozři:
CHRIST, Y.: c. d., s. 87. K datovaniu Boulléeovho
návrhu pozři: LANKHEIT, K.: Der Tempel der Ver-
nunft. Unveröffentliche Zeichnungen von Boullée.
Basel — Stuttgart 1968, s. 39.
21 Například návrh na Palais National od J. G. Legran-
da a J. Molinosa z roku 1791.
22 Komisiu ustanovil Národný konvent roku 1793. Po-

drobnejšie o „pláne umelcov“ pozři napr. : HALL, T. :
Planung europäischer Hauptstädte. Zur Entwicklung
des Städtebaues im 19. Jh. Stockholm 1986, s. 50 a 51.
23 Například Oltář vlasti od J. J. Raméea (1764—1842),
postavený pri příležitosti 1. výročia pádu Bastilly
a viacnásobne použitý pri dalších ludových slávnos-
tiach. KAUFMANN, E. : Architecture .. ., s. 183, obr.
186.
24 Obe siene predstavujú uplatnenie nových princípov
v prieistorovej kompozícii interiéru — celistvé obje-
my postavené vedla seba.
2a E. L. BOULLÉE je autonom diela Architecture, essai
sur l’art, ktoré napísal niekedy v osemdesiatych až
deväfdesiatych rokoch 18. storočia. Prvé (komento-
vané) vydanie tohto rukopisu vyšlo až roku 1953,
jeho názory však bolí velmi dobré známe vďaka
jeho rozsiahlemu pedagogickému pósobeniu. ROSE-
NAU, H. (vyd.) : Boullées Treatise on Architecture.
London 1953. C. N. LEDOUX vydal roku 1804 dielo
Architecture considérée sous le rapport de l’art, des
moeurs et de la législation. Podobné ako predchá-
dzajúce, aj toto dielo málo široký vplyv. Roku 1846
ho po druhý raz vydal Daniel Ramée.
26 J. N. L. Durand bol žiakom E. L. Boulléea a inžiniera
R. Perroueta (1708—1794). Od roku 1795 pósobil ako
profesor architektúry na École polytechnique. Napí-
sal diela Recueil et parallèle des édifices en tout
genre (1800) a prediovšetkým Précis des leçons d’ar-
chitecture . . . (1802—05).
27 Sociálna motivácia architektonickej tvorby: architek-
tům reaguje na společenské javy a problémy a sama
utvára určitý model ich riešenia.
28 Analógiou určitých javov v architektúre spomína-
ných dvoch období s pátráním po možných hlbších
súvislostiach sa zaoberá VOGT, A. M.: Russische
und französische Révolutions — Architektur — 1917,
1789. Zur Einwirkung des Marxismus und Newtonis-
mus auf die Bauweise. Köln 1974.
® V tomto zmysle vo Francúzsku zohrali dóležitú rolu
diela J. J. Rousseaua O póvode nerovnosti medzi
l’ud’mi a Společenská zmluva. Základnou zásadou
bolo, že člověk má mať iba tolko pědy, kolko potře-
buje pre svoju obživu, resp. kolko sám obrobí. Toto
ponímanie sa ozývá ešte i u Le Corbusiera. Pozři:
VOGT, A. M.: c. d., s. 194.
30 BENEVOLO, L. : Geschichte der Architektur des 19.
und 20. Jh. München 1964, zv. I, s. 14.
31 Pre ponímanie práce a určenie jej miesta v živote je
příznačný přístup encyklopedistov. Encyklopédia
(Dictionnaire raisonné des Sciences des Arts et des
Métiers, 1751—80) vychádzala z názoru, že poznanie
je zárukou riešenia všetkých spoločenských problé-
mov a koncepčně kládla na roven vedu, umenie a
prácu remesiel (rozisiahle časti sú ven-ované opi-
som nástnojov a postupov práce). V tom možno vidiet
priznánie nového významu práci.
loading ...