Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1989)

37

Plán monumentálnej propagandy
— k evolúcií leninskej idey
KATARINA BAJCUROVÁ

Krátko po víťazstve revolúcie sa Všeruský
ústredný výkonný výbor, zvolený na II. zjazde
Sovietov obracia na představitelův umeleckej
inteligencie s ciel’om nadviazať s nimi spoluprá-
ci! a zapojit ich do bezprostředného plnenia
úloh socialistickej revolúcie. Pozvanie do Smol-
ného prijímajú šiesti: režisér Vsevolod Mejer-
choïd, spisovatelka Larisa Rejsnerová, maliari
Kuzma Petrov-Vodkin a Natan ATtman, básnici
Alexander Blok a Vladimír Majakovskij . . . Ces-
ty umenia a cesty revolúcie sa přetínali a spá-
jali zložitým a rozporuplným spósobom. Začiat-
kom roku 1918 sa Blok zamýšla nad úlohou in-
teligencie v revolúcii: „Umělcovou starostou,
umělcovou povinnosťou je vidieť to, čo sa zamýš-
la, počuť hudbu, ktorou buráca vetrom rozor-
vaný vzduch. Co sa zamýšla? Prerobiť všetko.
Zariadiť to tak, aby sa všetko stalo novým, aby
sa náš lživý, špinavý, nudný a ošklivý život stal
spravedlivým, čistým, krásným a veselým. Keď
takéto záměry od pradávna ukryté v 1’udskej
duši, v duši Iudu, trhajú okovy a valia sa
ako búrlivý prúd, v ktorom padajú priehrady,
rúcajú sa zbytočné kúsky brehov — to sa vo-
lá revolúciou. Niečo menšie, umiernenejšie, prí-
zemnejšie nazývajú vzburou, nepokojmi, pre-
vratom. Ale toto sa volá revolúcia.“1
Umenie nemohlo neprehovoriť. „Dunenie vel-
kosti“ prvej víťaznej socialistickej revolúcie na
svete zasiahlo umenie v plnej a ohlušuj úcej si-
le. Umenie odpovedalo — mohutným duchov-
ným vzostupom. Neopakovatelným, hrdinským
prológom.
Víťazstvo Velkej októbrovej socialistickej re-

volúcie a budovanie nového socialistického štá-
tu utvořili mnohostrané předpoklady na ďale-
kosiahle premeny v oblasti kultúry a umenia.
Nastolením diktatúry proletariátu, spolu so zá-
kladnými politickými, sociálnymi, ekonomický-
mi a ideologickými změnami dostává kultúra a
umenie nový obsah a nové — proletárske —
triedne poňatie. Umenie sa stává aktívnym pro-
striedkom premeny člověka a jeho vedomia v in-
dividuálnom i kolektívnom, celospoločenskom
rozmere. Všestranné zapojenie kultúry a ume-
nia do procesu budovania socialistickej spoloč-
nosti, demokratizácia kultúry, sprístupnenie
kultúrneho a uměleckého dedičstva ludovým
masám, výchova nového člověka, utváranie so-
cialistického vedomia v duchu vědeckého svě-
tonázoru — to sú niektoré zo známých, všeobec-
ných zásad socialistickej kultúrnej revolúcie,
ktoré na stále vyšších rovinách (myslenej) spi-
rály vývinu prechádzajú dodnes previerkou a
přeměnami v čase i priestore. V prvých rokoch
po víťazstve Októbrovej revolúcie sa utvárajú
předpoklady formulovania poměrně špecifickej
úlohy: nového postavenia výtvarného umenia
v tvorbě životného prostredia socialistickej spo-
ločnosti. Presvedčivo a historicky predvídavo
ho prvýkrát vyslovil V. I. Lenin v myšlienke,
ktorá do terminologie vied o umění vošla ako
„leninský plán monumentálnej propagandy“.
Bol v ňom programovo formulovaný revolučný
vývinový princip sociálno-priestorovej funkcie
monumentálneho umenia v socialistickej spo-
lečnosti.
Konkrétny umelecko-historický materiál, kto-