Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 45
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0049
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
45


Viera Muchinová: Plameň revolúcie, návrh pomníka
J. M. Sverdlova, 1922—1923, bronz 104x60x60 cm, Tret-
jakovská galéria v Moskvě. Repro T. Leixnerová

harmonizovat, humanizovat životný priestor člo-
věka, esteticky zvýznamňovať jeho prevádzku,
sa vyznačuj ú prevládajúcou konštruktívno-zna-
kovou, pretvárajúcou, komunikatívnou úlohou
v prostředí. Smerujú k utváraniu slohovej jed-
noty výtvarno-estetickej a funkčnej stránky ži-
votného prostredia.
Estetická organizácia životného prostredia
najcelostnejšie postihuje nevyhnutnosť cielové-


Nikolaj Kolli: Červený kliň, návrh architektonické]
konštrukcie, 1918, ceruzka a farebná ceruzka na papie-
ri, 30,5x22,8 cm, Tretjakovská galéria v Moskvě.
Repro T. Leixnerová

ho, plánovitého, integrálneho projektovania ži-
votného prostredia v zmysle určitého spoločen-
ského ideálu. Utvorenie novej kvality sociálnej
skutočnosti — socializmu — zákonité prináša
možnost prerastajúcu do aktuálnej nevyhnut-
nosti premeny prostredia v intenciách základ-
ného ideálu socializmu, ktorým je všestranné
rozvinutá osobnost, kaganovský „homo agens“.
Prostredníctvom estetična — a teda aj umenia
— sa člověk najplnšie realizuje a utvrdzuje ako
všestranná individualita, rozvíja svoje bytost-
né sily. Cielom tvorby socialistického životného
prostredia je projektovanie nových spoločen-
ských vzťahov uskutečňovaných prostredníc-
tvom předmětného světa, přelinania sa jeho du-
loading ...