DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Čepan, Oskár: Tvorivá iniciatíva V. J. Tatlina
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51760#0053
49
Tvořivá iniciativa V. J. Tatlina
OSKÁR ČEP AN
Na přechode dvadsiatych rokov, v heroických
časoch ruskej a sovietskej avantgardy, Tatlino-
vo měno doma i vo svete reprezentovalo kon-
krétny program. Bolo pojmom, ktorý v podobě
konstruktivistického přízraku — tzv. tatlinizmu
— děsil konzervatívnych estétov východnej i zá-
padnej Európy. Aj najradikálnejšie hnutie tých
čias, dadaizmus, si z něho urobilo transparent,
pod ktorým chcelo pochovat všetko umenie. Na
berlínskej výstave Dada roku 1920 visel plagát
s textom: „Umenie je mrtvé. Nech žije nové
strojové umenie Tatlina!“. Senzáciechtivá pub-
licistika podporovala vznik legendy o člověku,
ktorý údajné chcel krutým racionalizmom stro-
ja a technickým univerzalizmom zahlušiť všetko
umenie.
Ako člověk a umelec Vladimír Tatlin však ne-
bol nijaké monštrum. Vo všetkom bol človekom
svojho obdobia. Žil v jeho zložitých podmien-
kach, ale rozmýšlal a tvořil v intenciách jeho
grandióznych perspektiv. S rovnakým zamete-
ním pracoval na projekte obrovského památní-
ka Tretej internacionály, ako na zhotovení
úspornej pece, účelovej keramiky, či na stri-
hoch pracovného oděvu. Profesionalizmus umel-
ca sa uňho spájal s remeselníckym prakticiz-
mom. Syn inžiniera a poetky bol rovnako
húževnatým námorníkom či spevákom vo folk-
lórnom súbore, ako výtvarníkům, vynálezcom
či aviatikom. Predovšetkým však bol konštruk-
térom, „inciatívnym jedincom“, ktorý je podl’a
něho iba „zberatelom energie kolektivu“. Bol to
člověk renesančno-leonardovského ducha, ktorý
sa dal do služieb umeleckej a sociálnej revo-
Vladimír Tatlin roku 1920. Repro T. Leixnerová
lúcie. Vyšiel z umenia a prišiel k věci tak, ako
dokázal opustit kultúru estetických ideí pre kul-
túru konkrétných materiálov.
Svojou tvorbou sa Tatlin pokúsil rozriešiť
velkú dilemu, velkú „západnú schizmu“ — roz-
kol, ktorý vznikol v renesancii a vyvrcholil
v časoch sociálnych revolúcií. Išlo o zdlhavý
Tvořivá iniciativa V. J. Tatlina
OSKÁR ČEP AN
Na přechode dvadsiatych rokov, v heroických
časoch ruskej a sovietskej avantgardy, Tatlino-
vo měno doma i vo svete reprezentovalo kon-
krétny program. Bolo pojmom, ktorý v podobě
konstruktivistického přízraku — tzv. tatlinizmu
— děsil konzervatívnych estétov východnej i zá-
padnej Európy. Aj najradikálnejšie hnutie tých
čias, dadaizmus, si z něho urobilo transparent,
pod ktorým chcelo pochovat všetko umenie. Na
berlínskej výstave Dada roku 1920 visel plagát
s textom: „Umenie je mrtvé. Nech žije nové
strojové umenie Tatlina!“. Senzáciechtivá pub-
licistika podporovala vznik legendy o člověku,
ktorý údajné chcel krutým racionalizmom stro-
ja a technickým univerzalizmom zahlušiť všetko
umenie.
Ako člověk a umelec Vladimír Tatlin však ne-
bol nijaké monštrum. Vo všetkom bol človekom
svojho obdobia. Žil v jeho zložitých podmien-
kach, ale rozmýšlal a tvořil v intenciách jeho
grandióznych perspektiv. S rovnakým zamete-
ním pracoval na projekte obrovského památní-
ka Tretej internacionály, ako na zhotovení
úspornej pece, účelovej keramiky, či na stri-
hoch pracovného oděvu. Profesionalizmus umel-
ca sa uňho spájal s remeselníckym prakticiz-
mom. Syn inžiniera a poetky bol rovnako
húževnatým námorníkom či spevákom vo folk-
lórnom súbore, ako výtvarníkům, vynálezcom
či aviatikom. Predovšetkým však bol konštruk-
térom, „inciatívnym jedincom“, ktorý je podl’a
něho iba „zberatelom energie kolektivu“. Bol to
člověk renesančno-leonardovského ducha, ktorý
sa dal do služieb umeleckej a sociálnej revo-
Vladimír Tatlin roku 1920. Repro T. Leixnerová
lúcie. Vyšiel z umenia a prišiel k věci tak, ako
dokázal opustit kultúru estetických ideí pre kul-
túru konkrétných materiálov.
Svojou tvorbou sa Tatlin pokúsil rozriešiť
velkú dilemu, velkú „západnú schizmu“ — roz-
kol, ktorý vznikol v renesancii a vyvrcholil
v časoch sociálnych revolúcií. Išlo o zdlhavý