Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 66
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0070
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
66

Melnikovov pařížsky úspěch upútal pozornost
pokrokovej veřejnosti západnej Európy na so-
vietsku avantgardu, ktorej počas pósobenia vo
weimarskom Nemecku (1922—1929) připravoval
pódu El Lisickij,6 otvoril však súčasne západo-
európskej modernej architektuře přístup do So-
vietskeho zväzu. Západoeurópska moderna při-
tahovala najmä kvalitou realizácií. V rokoch
1926—1927 dospievajú predovšetkým přívržen-
ci konstruktivistického tábora k funkcionaliz-
mu. Už nepokladajú architektům za číry výplod
konštrukcie, produkt techniky, ale začínajú
chápat aj jej psychické pósobenie. Ich popredný
teoretik Ginzburg roku 1927 vyhlašuje funkcio-
nalistická architektúru za vyšší stupeň kon-
štruktivistickej.
Centrami spoločenského života sa mali stať
robotnícke kluby, zakladané pri závodoch —
nový typ budovy, ktorý priniesla až revolúcia.
Popři divadelných šálách, kinách a športových
zariadeniach mali mať miestnosti na pestovanie
individuálnych záujmov; 1’udia tu nemalí len
pasivné přijímat kulturu, ale ju aj tvořit. Spe-
cialistům na projekty týchto klubov bol v Mos-
kvě Melnikov, ktorý v rokoch 1927—1929 vy-
pracoval vela originálně riešených projektov.
Realizovalo sa z nich šest, z toho pät v Moskvě.
Najzaujímavejší z nich je Klub Rusakova s hor-
ným poschodím hladiska ústrednej sály pre
1500 osob rozčleněným do troch konzolo vito vý-
sad ených arkierov, výrazné sa prejavujúcich
v dynamickej fasádě; zhmotnenie snov o pře-
konaní zemskej přitažlivosti, tak markantně na
Lisického hladidlách mračien. Klub mal byť sú-
časťou nedokončeného areálu oproti parku
v Sokolnikách. Melnikovove projekty bývajú
riešené ako vzájomné prenikanie sa stereomet-
rických telies, najmä valcov. Prienikom dvoch
valcov je aj jeho experimentálny dom s ate-
liérom' v Moskvě s množstvom prvkov, ktoré
chcel potom použit v kolektívnej bytovej vý-
stavbě, ale nedostal už na to příležitost. Jeho
projekty sa líšia aj výrazným úsilím o intimnost.
Preferovanou stavbou 1. páťročnice bol Dne-
prostroj, v čase vzniku najvýkonnejšia elektrá-
reň na svete. V súťaži na túto stavbu zvíťazil
funkcionalistický projekt Viktora Vesnina s ko-
lektivem. Za funkcionalistický možno pokládat


Pantelejmon Golosov: Budova Pravdy v Moskvě, 1930.

Foto F. Kresák

aj návrh bratov Vesninovcov na knižnicu V. I.
Lenina v Moskvě z roku 1928 s rozčleněním ku-
bických hmot podlá funkcií a so skladmi v ob-
rovskom doskovom vežiaku; jeho kompozičnú
myšlienku sčasti převzal daleko konzervativněj-
ší realizovaný projekt. Pod pojem funkcionaliz-
mu spadá aj tlačový kombinát Pravdy (projekt
z roku 1930) od Pantelejmona Golosova (1882—
1944). Koncom dvadsiatych rokov sa dostává do
popredia tvorba Ivana Leonidova (1902—1959),
prvého významného architekta odchovaného už
výhradně sovietskymi školami. Upútal roku
1927 svojou diplomovou prácou, velkorysým
projektom Inštitútu V. I. Lenina na Leninských
horách, kde dnes stojí komplex Lomonosovovej
univerzity. V ústrednom vežiaku mal byť sklad
knih, priestor pod skleněnou kopulou sa mal
používat ako konferenčná, sieň a visutá dráha
mala spájať inštitút s centrom Moskvy. V Leo-
nidovovej tvorbě cítit ešte vplyv Malevičových
výtvarných názorov, doznievajú v nej velké sny
porevolučných rokov. Právě tento architekt,
možno aj pre svoj mladý vek, sa neskoršie stal
ako prvý terčom útokov konzervatívnych sil
na avantgardu.
Roku 1930 sa stavia na Cervenom náměstí
Leninovo mauzoleum, ktoré nahradilo póvodné
loading ...