Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 86
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0090
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
86


Le Corbusier
Le Corbusier: Karikatura Adolfa Hoffmeistera

prv len v návrhoch, v druhej polovici dvad-
siatych rokov aj v uskutočnených stavbách.
Tento vývin vyvrcholil čoskoro po výstave
Werkbundu v Stuttgarte-Weissenhofe,10 a po sú-
ťaži na Palác Spoločnosti národov v Ženeve.11
Česká architektonická veřejnost sa vtedy za-
stala Le Corbusier a: „Spoločnosť národov bude
mať svinstvo, ktoré si upiekla . . . Kolosálny ne-
zmysel. . . zohyzdí krásné břehy Ženevského
jazera“,12 napísal o Skandále rozhněvaný Teige.
Spolok Mánes, ktorého čestným členom bol Le
Corbusier, a spolok Devětsil zaslali proti vylú-
čeniu jeho návrhu protesty a neskoršie spolok
Mánes intervenoval u čs. velvyslanca v Paříži
dr. Stefana Osuského za jeho satisfakciu.13
Avšak právě vtedy došlo k ideovému rozkolu
medzi Teigem a Le Corbusierom. Teige sa roku
1928 zoznámil s Hannesom Meyerom. Inspiro-
vaný jeho vědeckými metodami a koncepciou
věcnosti Marta Stama14 vyhlásil, že architektú-

ra nie je umenie, ale veda. Pre tento názor sa
usiloval získat podporu pražských architektův,
ale v celku neúspešne. Cas od času sice vyhlá-
sil niektorý projekt za výsledok vedeckej me-
tody architektonickej tvorby (najmä návrh na
zástavbu Pankráca kolektívnymi domami od
skupiny architektův Levé fronty — P. Bücking,
J. Gillar, A. Müllerovà, J. Špalek), avšak v pod-
statě narážal na tichú opozíciu. „Krása modernej
formy zodpovedá vědeckým a matematickým
formám, předpokládá vedecké riešenie dané pod-
mienkami života, ale nemóže ňou byť vědeckou
cestou — je a ostane uměleckým prejavom“,15
napísal Teigeho najoblúbenejší český architekt
a priatel’ Jaromír Krejcar. Aj další členovia De-
větsilu mu oponovali. Vít Obrtel vyhlásil teó-
riu „neokonštruktivizmu“, v ktorom bude
„konečný tvar objektu výsledkom maxima tech-
nických možností a nového estetického poriad-
ku . . ,“16 Na námietky architektův, že nepozná
praktický tvořivý proces, pokúsil sa Teige sám
o architektonický návrh; jeho diletantský vý-
sledok připisoval svojmu nedostatočnému ve-
decko-inžinierskemu vzdelaniu.17 A tak sa,
prakticky osamotený, pustil do medzinárodnej
debaty s Le Corbusierom.
Najprv uveřejnil jeho návrh Mundanea a ob-
vinil ho z formálneho přístupu a akademizmu.18
O rok neskoršie, v statiach Etapy vývinu a Me-
dzinárodná súveká architektúra19 píše, že „ži-
vá architektúra industriálneho, mašinistického
storočia opúšťa artistické, formalistické estetic-
ké akademické špekulácie ... a zaraduje sa do
výrobného procesu súbornej spoločenskej prá-
ce a chce mu slúžiť“. Konštatuje příchod novej
generácie, ktorá v teorii i praxi oponuje svojim
predchodcom, s Le Corbusierom na čele. Za jej
představitelův pokládá Hannesa Meyera a Han-
sa Wittwera, Paula Artariu a Hansa Schmidta,
Marta Stama, Marcela Breuera a sovietsku sku-
pinu OSA (Ginzburg, Burov, Leonidov, Paster-
nak, Vladimíro v).20 Le Corbusierovi pri všetkej
úctě k jeho genialitě Teige vyčítá niekofko teo-
retických omylov: 1. nepochopil, že architek-
túra nie je uměním, ale vedou; odmieta jeho
tézu, že architektúra začína tam, kde končí
stroj ; 2. omyl v přepychu — vila Garches ani
iná luxusná vila nemóže byť aktívnym činom vo
loading ...