7

Stav bádania o slovenskom
historickom skle
JINDRA BAKOŠOVÁ

Pojem „české historické sklo“ sa nám spája
s pevne danou představou. Celkom odlišné však
chápeme pojem „slovenské historické sklo“.
Přitom situácia, v ktorej sklářské huty v obi-
dvoch krajinách — v Čechách i na Slovensku
pracovali, bola v mnohom velmi podobná.
Pojem „slovenské historické sklo“ je mladý,
začal sa používat před necelými tridsiatimi rok-
mi.1 Jeho oprávněnost je však čoraz zreteínejšia
i vďaka archeologickým výskumom, ktoré sa
uskutočnili v posledných desaťročiach a ktoré
naznačuj ú dížku tradicie tohto odvetvia na Slo-
vensku. Zároveň je však zřejmé, že pojem „slo-
venské historické sklo“ je ešte stále dynamický
a jeho obsah iba nadobúda presnejšie obrysy.
V nasledujúcom texte by sme chceli naznačit,
ako sa postupné formoval a formuje názor na
sklárstvo na našom území, na jeho dějiny a cha-
rakter.
Záznamy o výrobě skla na území Slovenska
nachádzame už koncom 18. storočia2 v publiká-
ciách Statistického charakteru — lexikónoch,
priemyselných a obchodných ročenkách, výroč-
ných správách. Tie však samy nevytvárali cel-
kový obraz sklárstva na našom území. Ten sa
začínal formovat až v monografických prácach
z konca 19. storočia. Maďarskí bádatelia vtedy
věnovali sklářskému priemyslu v Uhorsku znáč-
ků pozornost. Ich záujem azda povzbudili aj ar-
cheologické výskumy v Aquincume uskutečně-
né koncom osemdesiatych rokov 19. storočia Bá-
lintom Kuzsinským.3 Pri nich sa našli aj po-
měrně velké úlomky sklených nádob. Prvú roz-
siahlu monografiu vydal roku 1895 S. Telkes/1

Věnovaná je sklářskému priemyslu na území
celého bývalého Uhorska. Oblast dnešného Slo-
venska vzhfadom na počet sklární a rozsiahlosť
ich produkcie v publikácii převažuje. Telkesova
kniha, ako už z jej názvu vyplývá (Uvegiparunk
— Sklářsky priemysel), sa zameriava najmä na
technickú stránku sklárskej výroby. Podává
však aj podrobný prehlad údajov získaných zo
starších štatistických práč. Na ich základe autor
dospieva k záverom o rozsahu a druhu produk-
cie jednotlivých sklářských hút. Zaznamenává
aj výsledky, ktoré dosiahli výrobky jednotlivých
sklární na priemyselných výstavách v Budapeš-
ti od roku 1842, čím sklársku produkciu nepria-
mo i hodnotí a všímá si aj súveké vývozně a ob-
chodné možnosti jednotlivých sklární.
Už sám fakt, že monografia o výrobě skla
vyšla v Uhorsku, je dokladom formovania sa
povedomia důležitosti tohto odvetvia. Maďarskí
bádatelia vtedy ešte předpokládali, že najstaršia
domáca produkcia skla pochádza zo 16. storočia,
z čias, keď sa upevňovali vztahy Uhorska so
sklářskou vel’mocou — Talianskom. Prelomom
bola štúdia S. Takátsa, uverejnená roku 1907.5
Takáts na základe archívneho materiálu z roku
1550, v ktorom sa uvádza dvojstoročné fungo-
vanie huty v Sklených Tepliciach, posúva ob-
dobie vzniku prvej sklárně v Uhorsku do 14.
storočia. Kedze jeho dokaž je len nepriamy,6
podopiera svoju hypotézu jazykovým rozborom
listin zo 16. storočia, v ktorých sa vyskytuje
domácí názov pre výrobců skla.7 V dalších čas-
tiach štúdie sa Takáts na základe archívnych
prameňov zaoberá rozvinutím sklárskej výroby