Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 11
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0127
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
11

kými sklárňami. Zosilneli ešte po bitke na Bie-
lej Hoře, keď na Slovensko odišlo vela českých
sklárov. (Predsa sa však na základe zachovaného
materiálu zdá, že výtvarný princip českého a
slovenského skla zdobeného řezaným dekorom
(ktoré sa právě v tomto čase začalo vyrábať) je
odlišný. Jeho výroba na Slovensku vrcholí v 18.
a v prvej polovici 19. storočia, keď tvarovanie
predmetov aj ich řezaná výzdoba nadobúdajú
špecifickú podobu.
Prvá polovica 19. storočia je obdobím inten-
zívneho rozvoj a sklárskej produkcie na Sloven-
sku, najmohutnejšieho rozkvetu slovenského
sklárstva. Po polovici storočia sa začína ekono-
mická situácia i v tomto odvětví zhoršovat. Za-
čiatkom 20. storočia nastáva kríza slovenského
sklárstva, ktorá sa odráža v zmenšovaní počtu
fungujúcich sklární a trvá až do polovice 20.
storočia.
B. Borsos na rozdiel od K. Hetteša předpo-
kládá, že sa na území Uhorska začala samostatná
výzdoba skla okolo roku 1300.24 Prvé huty
v blízkosti Banskej Stiavnice a Kremnice boli
založené na výrobu technického skla pre baně.
Je možné, že tieto huty pomáhali uviesť do pre-
vádzky talianski (zváčša benátski) utečenci. Ne-
skór převzali ich úlohu domácí skláři. Okrem
talianskych odborníkov pósobili v Uhorsku, naj-
mä v 16. a 17. storočí, českí a nemeckí skláři.
V středověku převládala v Uhorsku výroba
fúkaného skla („štýl fúkaného skla“), ktorá po-
kračovala i v nasledujúcich storočiach a vrcho-
lila od polovice 16. do konca 18. storočia. V tom-
to čase nastal najváčší rozkvet uhorského sklár-
stva. Pokial ide o štýl produkcie, je badatelný
priamy i nepriamy taliansky vplyv, charakte-
ristický pre fúkané sklo. Do Uhorska zasahova-
lo aj pósobenie nemecko-českého „krištáfového
štýlu“, ktoré zosilnelo v rokoch 1800—1860.
Úroveň produkcie však vtedy klesla. Okrem vý-
robkov niekol’kých majstrov nedosiahla umělec-
ká hodnota sklených predmetov predchádzajú-
cu kvalitu. Podobné to bolo i koncom 19. a za-
čiatkom 20. storočia.
Ako je zřejmé zo stručného zhrnutia, bádate-
lia sa rozchádzajú v týchto základných bodoch:
1. Hetteš vyzdvihol velkomoravskú sklársku
produkciu a opisoval jej osobitosti. Naznačoval


Flaša s řezaným dekorom, druhá polovica 18. storočia
(s erbom Rakovskovcov z Rakova). Foto O. Šilingerová

(a to je azda pre našu tému dóležité) možnost
kontinuity sklárskej výroby až do 14. storočia;
Borsos ponechal výrobu skla na území Velkej
Moravy celkom bokom. Dějiny samostatnej pro-
dukcie na území bývalého Uhorska kladie do
obdobia okolo roku 1300 (možnost kontinuity
výroby skla medzi obdobím Velkej Moravy a
uhorským královstvom nepovažuje zrejme za
pravdepodobnú).
2. Hetteš spájal středověků sklársku výrobu
na Slovensku s pósobením kláštorov, Borsos
s potřebami bani.
loading ...