12


Flákán z mliečneho skla s malovaným dekorom, koniec
18. storočia. Foto O. Silingerová

3. Podlá Hetteša pósobil v středověku v sklář -
skej výrobě nemecký vplyv, kým podlá Borso-
sa ovplyvnili v tomto období produkciu skla ta-
lianski maj stři.
4. Za vrcholné obdobie, pokial’ ide o špecific-
kosť, rozsiahlosf a úroveň sklárskej produkcie,
Hetteš pokládal prvú polovicu 19. storočia,
Borsos obdobie od druhej (polovice 16. storočia
do konca 18. storočia.
Kniha B. Borsosa a štúdia K. Hetteša sú po-
slednými syntetizujúcimi prácami o dějinách
sklárstva na Slovensku. Okrem nich a dalších,
monografickejšie zameraných, ktoré sme už
uviedli, existuje však akosi „autonomně“ celý
rad práč, ktoré na základe archeologických vý-

skumov prinášajú poznatky o výrobě skla na
našom území, najmä v středověku. Vzhladom na
to, že doterajšie bádanie o tomto období bolo
založené na existencii niekolkých historických
prameňov a hmotné doklady chýbali, je zřejmé,
že právě tento, zatial’ do určitej miery „auto-
nómny“ směr výskumu má pre celkové chápanie
dějin slovenského skla určujúci význam.
Vedomie dóležitosti analýzy úlomkov skla
nájdeného na niektorých archeologických loka-
litách narastalo postupné od šesťdesiatych ro-
kov. Jedným z důležitých impulzov bola správa,
že v Nitře na Bořině25 obj avili zvyšky sklář-
ských pecí, úlomkov skla a sklenej trosky z ob-
dobia Velkej Moravy.26 Objav rozšířil našu
představu o vysokej úrovni uměleckého řemesla
z tohto obdobia. Slovensko sa odrazu dostalo do
pozície krajiny, v ktorej má produkcia skla
o niekoiko storočí dlhšie dějiny, než sa povodně
předpokládalo, ba dlhšie než niektoré susedné
krajiny. Hetteš v citovanej štúdii čerpal právě
z tohto nitrianskeho nálezu.
Postupné pribudli ďalšie nálezy. V šesťdesia-
tych a sedemdesiatych rokoch sa pri archeolo-
gických výskumoch našli aj zvyšky včasné a
vrcholné středověkého skla na viac ako dvoch
desiatkach lokalit na území celého Slovenska,
ktoré autoři výskumov publikovali zváčša
v rámci širších nálezových správ a štúdii.27
V niektorých prácach tieto parciálně kapitoly
nadobudli charakter samostatných štúdii. B. Pol-
la vo svojej publikácii Kežmarok28 z roku 1971
v časti nazvanej Pamiatky zo skla uveřej-
nil prehlad dovtedajších archeologických nále-
zov v chronologickom poradí od mladšej doby
bronzovej až po 17. storočie. Upozornil, že sa
tzv. archeologickému sklu nevenuje náležitá po-
zornost. S. P. Holčík sa vo svojej kandidátskej
dizertácii z roku 1979 venovanej středověkým
uměleckým remeslám zaoberá i sklenými pred-
metmi. Na základe súhrnu výsledkov archeo-
logických výskumov z posledných dvoch de-
saťročí dochádza k názoru, že „už v 14. a 15.
storočí pracovali z času na čas sklářské huty
v Malých Karpatoch, ktoré neskór poskytli pod-
nožie sklárňam Fuggerovským a Pálffyov-
ským“.29
V osemdesiatych rokoch sa začínajú v časopi-