14

málnej analýzy a komparácie autorky štúdie
K. Fúryová a M. Janovíčková ich datuj ú do pr-
ve j polovice 16. storočia a pri niektorých pred-
metoch nevylučuj ú možnost domácej výroby.
Z pera tých istých autoriek vyšla štúdia uve-
řejněná roku 1986. Hovoří o stredovekom skle
v zbierkach Archeologického ústavu SNM, po-
chádzajúcom z desiatich lokalit rózneho charak-
teru — hradov, sakrálnych stavieb, obcí a
z městského prostredia — ležiacich na rozlič-
ných miestach Slovenska. Počet predmetov a
ich mnohorakosť umožnila autorkám indukovat
typovo bohatú tabulku základných tvarov skla
zo 14.—16. storočia, ktorá sice vychádza z roz-
boru sklených nádob v zbierkach AÚ SNM, ale
nepochybné reprezentuje základné typy středo-
věkého skla používaného na území Slovenska.
V ďalšej, zatial’ nepublikovanej štúdii obidve
autorky analyzuj ú vplyv benátského skla na
středověké sklárstvo na Slovensku.33 Dochádza-
jú k závěru, že v rozličných lokalitách na Slo-
vensku vyrábali sklo ovplyvnené benátskou pro-
dukciou, ale prispósobené domácím výrobným
podmienkam.
Popři monografických štúdiách sa i v osem-
desiatych rokoch objavujú početné zmienky
o nálezoch skla v širších výskumných sprá-
vách.34 Z hladiska dějin výroby skla na domá-
com území je azda najzaujímavejší nález sklář -
skej pece na úbočí Devínskej kobyly (so skle-
nými črepmi a častou skleného gombíka),
ktorú autoři výskumu Z. Farkaš a V. Turčan
predbežne rámcovo datuj ú medzi 8. až začiatok
11. storočia.35
Už velmi stručné naznačenie výsledkov ar-
cheologických výskumov v oblasti středověkého
skla ukazuje, akým zásadným spósobom menia
obraz o výrobě skla na domácom území. Přitom
mladšie sklo z výskumov zatial’ zostáva bokom,
pretože ešte stále přetrvává názor, že historic-
ká archeológia má věnovat pozornost najmá pa-
miatkam z obdobia před rokom 1526. Dá sa
předpokládat, že až vtedy, keď sa archeologická
veda zbaví tohto názoru, prinesie nepochybné
nielen ďalšie dóležité doklady o produkcii skla
na Slovensku, ale objasní aj niektoré problémy
mladších období nepostřehnutelné historickou
metodou.

Pokúsme sa teraz stručné načrtnúť vývin
slovenského sklárstva zoradením niektorých
základných údajov získaných z liter atú-
ry:
V šesťdesiatych rokoch objavili v Nitře na
Bořině zvyšky troch pecí, tavenú sklenú hmotu
a sklené korálky, čo naznačuje možnost výroby
skla v období Veïkej Moravy.36
Roku 1983 odkryli na úbočí Devínskej kobyly
pec so sklovitým výmazom vnútornej strany,
zliatkom skla, zlomkom taviacich téglikov so sto-
pami skloviny, ktorú autoři výskumu datuj ú do
8. až začiatku 11. storočia.37
Na niektorých lokalitách sa našli korálky a
sklené náramky z velkomoravského obdobia.38
Nálezy korálkov zo sklenej pasty z Nesvád,
okr. Komárno, a pohrebiska Ducového, okr. Tr-
nava, datované do 11.—12. storočia.39
Flaša z lokality Veselé, datovaná autorom vý-
skumu do 13.—14. storočia.40
Nálezy fragmentov pohárov s perlovými ná-
lepmi pri výskume Akadémie Istropolitany41
a Starej radnice42 (11 kusov) v Bratislavě. Zlom-
ky pohárov s koláčovitými nálepmi na Jirás-
kovej ul. č. 11 a 943 a ďalšie fragmenty dvojkó-
nických fliaš a pohárov na tých istých, ale aj
iných miestach v Bratislavě. Najpočetnejšie sú
nálezy středověkého skla; pri váčšine predme-
tov možno na základe analýzy skloviny dokázat
domácí póvod.
Početná kolekcia skla z výskumu v centre his-
torického jadra Trnavy je datovaná do 14.—16.
storočia. Zváčša sú to dvojkónické flaše. Pri
mnohých je předpoklad domácej výroby.44
Středověké sklo z Bratislavského, Devínskeho,
Spišského, Kežmarského a Filakovského hradu,
zaniknutej osady Nemešany-Zalužany, okr.
Spišská Nová Ves, sakrálnych stavieb v Brezo-
vičke, okr. Prešov, a Podhoranoch-Sokolníkoch,
okr. Nitra, z Jatova, okr. Nové Zámky, a zá-
padných hradieb Bratislavy, mnohorakých ty-
pov, všetko zo 14.—16. storočia.45
Fragmenty luxusného skla z konca 15. až za-
čiatku 16. storočia z hradu Červený Kameň.46
Fragmenty nádob z lokality Košice-Krásna
nad Hornádom z prvej polovice 16. storočia.47
Aj mnohé ďalšie nálezy svedčia o používaní
sklených predmetov v středověku na Slovensku