17

s určitosťou mohli pripísať niektorej konkrétnej
slovenskej sklárni. Prevažujú predmety z 19.
storočia, ale ani tie nie sú zváčša presne určené
podlá výrobní.
Umeleckohistorický výskům, ktorý by mal
priniesť výsledky najmä v otázke charakteru
slovenského historického skla, má sťaženú si-
tuáciu právě pre nedostatok presne lokalizova-
ných sklených predmetov. Za daného stavu
možno len konstatovat, že zachovaný materiál
označený ako produkcia slovenských sklářských
hút tvoří v úplnej váčšine fúkané sklo, zdobené
najčastejšie len hutnou technikou. Aj predme-
ty brúsené a gravir ováné sú vo svojom základe
fúkané.
Technika fúkania skla viedla zváčša k uplat-
neniu jednoduchšieho účelného tvaru, ktorý za-
tial’, ako je zřejmé na základe zachovaných pa-
miatok, bol pre slovenské historické sklo ty-
pický. Niet však pochýb o tom, že je to len
jedna vrstva slovenskej sklář skej výroby. Na

Slovensku sa vyrábalo, ako naznačujú pramene,
i sklo luxusné. Túto vrstvu slovenského histo-
rického skla však třeba vyčlenit z fondu ostat-
ných sklených predmetov, ktoré sa nachádzajú
v muzeálnych zbierkach. Už sám fakt, že lu-
xusná produkcia slovenských sklárni nie je za-
tia! zváčša identifikovaná, hoci je vylúčené, že
by po nej nezostali výraznejšie stopy, logicky
znamená, že je v mnohom příbuzná sklárskej
produkcii okolitých krajin. Z toho, samozřejmé,
nevyplývá, že jedinou osobitou produkciou na
Slovensku bolo jednoduchšie fúkané sklo, kto-
ré v posledných desaťročiach — cez prizmu mo-
derného umenia uplatňujúceho jednoduchost
formy —• pre nás nadobúda výrazné estetické
hodnoty. Znamená to len tofko, že v tejto otáz-
ke, podobné ako v mnohých dalších, zostáva
pojem „slovenské historické sklo“ ešte neuza-
tvorený a čaká na svoje spresnenie. Základné
obrysy tohto pojmu sú však zřejmé.66

Poznámky
1 HETTEŠ, K. : O vývoji a charaktere slovenského
skla. Výtvarný život, 3, 1958, č. 9, s. 294—299.
2 Napr. : KORABINSKÝ, J. M. : Geographisch-Histo-
risches und Produkten Lexikon von Ungarn. Pressburg
1786; DEMIAN, J. A.: Darstellung der österreichischen
Monarchie nach den neusten statistischen Beziehungen.
(Statistische Darstellung des Königreichs Ungarn und
der dazu gehörigen Länder.) Zv. 3. Wien 1805; LOB-
MEYER, L. : Die Glasindustrie, ihre Geschichte, gegen-
wärtige Entwicklung und Statistik. Zv. 3. Wien 1874.
3 Uvádza SÁGHELYI, L.: A magyar üvegesipar tör-
ténete. Budapest 1938, s. 28.
4 TELKES, S.: Üvegiparunk. Budapest 1895.
5 TAKÁTS, S.: Magyar üveg, magyar üvegesék.
Századok, 41, 1907, s. 630—647.
6 TAKÁTS, S.: c. d. Uvádza listinu z roku 1550, ktorá
vypovedá o dvojstoročnom fungovaní sklárskej huty
v Tepliciach. Táto zmienka je len bočným motívom lis-
tiny, základom je obchodné rokovanie Juraja Krabatha
zo Sparendorfu.
7 TAKÁTS, S.: c. d., s. 630.
8 DIVALD, K. : Az iparmüvészet könyve. Budapest
1912. Zv. 3, s. 363.
9 SÁGHELYI, L.: c. d.

10 Dějinám jednotlivých sklářských hút, resp. sklář-
ských oblastí v Maďarsku sa venuje najmä B. Takács.
11 Zo starších práč móžeme uviesť len HORN, J. A. F.:
Výroba skla. Slovenské noviny, 7, 1892; DODEK, K. :
Nová Baňa. Tovarišstvo, 3, 1900, s. 222; HOUDEK, F. :
Úryvky z dějin remesiel a obchodu na Slovensku do
konca 18. storočia. Obrana, Národný kalendář na rok
1922.
12 Napr. HETTEŠ, K. : Die Glaserzeugung in der Slo-
wakei. Glasrevue, 12, 1974, s. 27, uvádza, že keď gróf
František Rákoci II. založil roku 1698 sklársku hutu
v Regéci, zavolali sklárov najmä zo Stebníckej Huty,
čo určilo i výtvarný charakter výrobkov.
13 Napr. BÁRTA, J. : Z historie sklářského priemyslu
na Slovensku. Chemické listy, 18, 1938, s. 355—356;
Náčrt k dějinám sklářství na Slovensku. Sklářské roz-
hledy, 23, 1947, č. 4, s. 70; Sklárny na „Horňákoch“.
Cs. sklář a keramik, 2, 1952, č. 4, s. 77.
14 BÁRTA, J.: Dějiny sklářského priemyslu na Slo-
vensku. Rukopis v SNM.
15 HETTEŠ, K.: O vývoji a charaktere slovenského
skla. Výtvarný život, 3, 1958, č. 9, s. 294—299.
16 HETTEŠ, K.: Development of the Glass Industry
in Slovakia. Czechoslovak Glas Review, 15, 1960, č. 11
a 12.