Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1989)

35


Zmrtvychvstanie zo Sliezskeho múzea v Opavě,
tabulová malba. Foto Slezské muzeum, Opava


Zmrtvychvstanie z hronskobeňadického oltára.
Z publikácie A. Mucsiho. Repro I. Hoffmann

kríža. Křížová zástava v 1’avej ruke by v ta-
komto chápaní bola symbolom prvopočiatku,
vlastnej příčiny Kristovho Zmřtvychvstania, a
v prenesenom význame by spíňala funkciu „klú-
ča od raja“ (Efrém Sýrsky). Podoba Krista ako
víťaza nad smrťou by vyplynula aj zo skuteč-
nosti, že sa tu obětuj e nekrvavým spósobom.
Súčasne by šplhala požiadavku didaktického
poslania obrazu v zmysle Biblie pauperum, keď-
že událost Zmřtvychvstania je vlastně i završe-
ním utrpenia pašií. Nástěnná malba by teda
vyznievala aj ako „memoria passionis“. V ko-
šickom mestskom prostředí, živenom na sklonku
středověku mystikou mendikantských rádov a
presiaknutom tradíciou kultu Kristovej krvi,
ktorá je v tunajšom chráme „od dávných čias
zázračným spósobom přítomná“, by sa eucha-

ristický ideový podtext nástennej malby zdál
pravděpodobný.9
Zmrtvychvstanie z košického dómu je konci-
pované ako viacfigurálna kompozícia, ktorej
ideovú dominantu vytvára postava Krista, po-
daná hierarchicky v nadživotnej velkosti. Jej
monumentalita, daná už rozmermi, sa ešte
stupňuje uhlom pohladu Krista, nasměrovaným
na diváka akoby z nebeských výšin; je tu za-
chytený vo chvíli, keď po krátkom odpočinku
na zatvorenom sarkofágu vstává a chystá sa
z něho vystúpiť. Vyplývá to z pohybu jeho noh:
pravú nohu už spúšťa na zem, 1’avú má pokrče-
nu a plochou chodidla ju opiera o frontálnu
stranu tumby. Připravované vykročenie směru-
je zdanlivo akoby mimo priestoru obrazu, do-
vnútra chrámového interiéru. Kristus už nepatří