Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1989)

37

mejších dielenských, resp. úzko příčinných vä-
zieb. Hoci sloh dómskej fresky vychádza
z tohto moravského diela, má vo váčšej miere
i znaky staršej vrstvy českého gotického tabu-
lového maliarstva, zastúpeného dielom vyše-
brodského a třeboňského Majstra, a týmto re-
zíduám zostáva poplatný. Postup košického ano-
nyma sa přibližuje skór štýlu, ktorým pracoval
hronskobeňadický maliar. Hoci ani vyvodzova-
nie košického nástěnného obrazu z hronskobe-
ňadickej tabule, ako sa nazdávame, otázku jeho
genézy uspokoj ivo a vyčerpávajúco nerieši, naj-
mâ ak si uvědomíme, že aj jej autor s velkou
pravdepodobnosťou poznal rajhradské dielo a bol
zjavne obeznámený i s prácami vyšebrodského
a třeboňského Majstra.14 Už spomínanú opavskú
tabulu spája s košickou freskou zrejme iba po-
užitie identickej ikonografickej schémy s Kris-
tom sediacim na uzatvorenom sarkofágu.
Košický nástěnný obraz zatial nemóžeme pri-
písať nijakému doteraz známému majstrovi, ale
jeho stredoeurópska proveniencia je evidentná.
Autor fresky patří medzi najvýznamnejšie zja-
vy nášho neskorogotického maliarstva vóbec.
To, že sa dielu doteraz v literatúre nevěnovala
taká pozornost, akú by si bolo zaslúžilo, vyplý-
vá zrejme z toho, že jeho technický stav zni-

žuje nielen jeho nepopieratel’né výtvarné kva-
lity, ale aj čitatelnosť. V rámci váčších korpusov
o stredovekom nástennom maliarstve ho stručné
přehodnocovali len D. Radocsay (1954, 1977),
V. Dvořáková, K. Stejskal, J. Krása (1978), M.
Prokoppová (1983) a novšie M. Togner (1988).
Obmedzili sa zváčša na konštatovanie kvalita-
tivně) ojedinělosti košického diela a jeho slo-
hovej analogie s hronskobeňadickou tabulou.
Předpokládané súvislosti s neskorými dielami
českého krásného slohu Žigmundovej epochy
naznačili bez konkrétnejšieho určenia len
K. Stejskal (1965) a K. Vaculík (1975).15 Nazdá-
vame sa, že uvedené spojitosti medzi košickou
freskou a českým tabulovým maliarstvom na
začiatku 15. storočia, bravúra výtvarného po-
dania malby a použitie netradičnej ikonografic-
kej schémy umožňuj ú předpokládat spojenie
s dvorským uměleckým centrom, ba nevyluču-
jeme, že pri výběre maliara nástěnných malieb
košického dómu sa mohol zúčastnit sám Žig-
mund Luxemburský. Pri poznaní Žigmundových
úzkých vzťahov k městu, predovšetkým jeho
aktivity pri výstavbě nového farského kostola,
ale aj pri jeho inklinácii k Čechám ako jádru
jeho rodovej domény sa zdá táto domnienka
pravděpodobná.16

Poznámky

1 Jádro štúdie vzniklo roku 1984 ako výsledok kom-
plexného prieskumu maliarskej výzdoby juhovýchod-
nej časti interiéru košického dómu. Realizoval hol
v rámci činnosti Štátnych restaurátorských ateliérov
ak. mal. Jiří Josefík s pracovníkmi ich chemicko-tech-
nologického oddelenia. V prieskumnej správě: Nástěnné
malby v postranní kapli dómu sv. Alžběty v Košicích
(strojopis v archíve ŠRA) nástennú malbu Zmřtvych-
vstanie Krista vyhodnotil ako čistú fresku rozmerov
406X180 cm, realizovaná na kamenných kvádroch s in-
tonakom nahodeným v hrúbke 0,5—1 cm.
2 Zápisnica zo dňa 27. októbra 1895. Informácia pra-
covníkův Archívu města Košic. O malbě písal už RÉ-
CSEY, V.: A kassai dómrói s az ott ujabban fölfedezett
falfestményekról. Archeologiai értesitó, 1893, s. 269 a n.
3 MIHALIK, S.: Ot év müemlékvédelme és múzeumi
munkája, 1938—1943. Kassa 1943, s. 29.
4 Ako najstaršie výtvarné zobrazenie výjavu

Zmřtvychvstanie Krista uvádza vačšina autorov mi-
niatúru z evanjeliára Henricha II. reichenauskej pro-
veniencie z čias okolo roku 1020 (Bayerische Staats-
bibliotek, Cod. lat. 4454). SCHRADE, H. : Ikonographie
der christlichen Kunst. Bd. 1. Die Auferstehung Christi.
Berlin—Leipzig 1932, s. 43, obr. Č. 8; BRAUNFELS, W.:
Die Auferstehung. Düsseldorf 1951, s. XII, obr. č. 3;
AURENHAMMER, H.: Lexikon der christlichen Ikono-
graphie. Wien 1952, s. 234; RADEMACHER, F.: Zu
frühesten Darstellungen der Auferstehung Christi. Zeit-
schrift für Kunstgeschichte, 1965, s. 197, obr. č. 3.
5 RÉAU, L.: L’iconographie de l’art chrétien. Zv. 2.
Paris 1957, s. 544.
6 Schrade uvádza výjav Zmřtvychvstania Krista so
zatvoreným sarkofágům na suibertovskej skrinke z Kai-
serwerthu (1264). SCHRADE, H.: c. d., s. 58. K ikono-
grafickej schéme vzkrieseného Krista so zatvoreným
sarkofágom bližšie HOMOLKA, J.: Poznámky k Tře-