Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 45
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0161
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
45


Veraikon z kostola P. Marie v Legnici. Foto E. Witeck

tor maliarskej výzdoby oltář a Narodenia je to-
tožný s maj strom, ktorý vytvořil obraz s hlavou
Bolestného Krista. Zároveň sa tu však vynára
otázka: Prečo sa táto malba nachádza na pře-
dete iného oltář a, kde je vlastně akýmsi solité-
rom, celkom jednoznačné sa vymykajúcim z jed-
notného štýlového celku oltář a sv. Kríža? Od-
pověď by mohol poskytnáť právě nizozemský
komponent tohto diela. Tondo z oltárnej predely
povodně nemuselo byť určené pre farský kostol
a mestskú obec. Mohlo byť realizované na in-
dividuálnu objednávku niektorého z bohatých
bardejovských mešťanov. Tabula možno plnila
rovnakú funkciu ako jej předloha — funkciu
devótneho obrazu v rámci domáceho oltárika
a jej osadenie na oltář sv. Kríža bolo len sekun-
dárným riešením. Takéto vysvetlenie by nielen

objasnilo výtvarná uhladenosť a dvorská ele-
ganciu tabulovej malby, ktorou sa anonym ázko
primkol k nizozemskému vzoru a ktorá je cha-
rakteristickou črtou aj jeho práce na oltáři Na-
rodenia, ale sáčasne by v meštianskej société
Bardejova názorné dokumentovalo spoločenský
proces „aristokratizácie“ domáceho patriciátu a
jeho snahy přiblížit’ sa bohatstvu a pompéznosti
dvorskej honorácie.
Podlá výsledkov doterajšieho bádania sa ob-
dobie vzniku oltář a sv. Kríža vymedzuje rokmi
1480—1490. Do rovnakého obdobia sa kladie
i vznik druhého spomínaného oltára.12 Maj ster,
ktorému predbežne připisujeme autorstvo tabál
z oltára Narodenia a tondo s Kristom koruno-
vaným trním, tu pracoval v čase, keď bohaté
středověké město stálo na vrchole svojej prospe-
rity. Bolo to tak i napriek tomu, že od roku 1412,
keď ho Žigmund Luxemburský zálohoval
Andrzejovi Balickému, patřil Bardejov s pře-
stávkami takmer do konca storočia polskej
šlachtě.13 Zdálo by sa, že zložité poměry v spo-
ločensko-politickej oblasti narušia hospodářsky
vzostup města. Nestalo sa tak. Vďaka monopol-
nému právu na výrobu plátna a vývozu vína
došlo naopak k zvýšeniu intenzity v hospodár-
sko-obchodnej sféře, a ako dokumentujá známe
příklady, vzrástla aj aktivita na umeleckom po-
li.14 Za všetko najvýstižnejšie hovoří fakt, že
právě v poslednej tretine 15. storočia si městská
obec prostredníctvom najvýznamnějších a naj-
bohatších cechov objednává váčšiu časť dodnes
stojacích oltárov a honosné nimi zdobí interiér
přestavovaného kostola sv. Egídia.
Středověké áčtovné knihy města Bardejova,
vyhodnotené Iványim, uvádzajú v spojitosti
s touto výzdobou měno majstra Severina. K ro-
ku 1489 ho archívně materiály spomínajá ako
maliara, ktorý vytvořil malby pre oltář P. Má-
rie (tzv. oltář Veroniky Magerovej).15 Severinus
je zároveň jediným významnějším maliarom
z predpokladanej domácej dielne, ktorého měno
sa nám vynára zo stredovekej anonymity. Ma-
ďarska ároveň jeho produkcie však zdaleka ne-
dosahuje kvalitatívny stupeň, ktorý představuje
tondo a obrazy z oltára Narodenia. V porovnaní
s ešte jednoznačné tradicionalisticky zameraným
Severinom disponuje Majster oltára Narodenia
loading ...