DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Pötzl-Malikova, Maria: Neznámy obraz Giacoma del Pò v Bratislave
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51760#0167
51
vosti, ale zrejme s negativným významem,
v zmysle citovaného latinského hesla.4
Dóležitejší literárny prameň pře zobrazený
výjav je Iconologia Césara Ripu, ktorá ani v 18.
storočí nič nestratila na aktuálnosti.5 Po prvých
skromných knižočkách roku 1593 a 1602 vyšlo
roku 1603 v Říme jej prvé podstatné rozšířené
a ilustrované vydanie, ktoré bolo základom všet-
kých dalších reedícií.6 Tu na straně 454 a 455
nachádzame medzi rozličnými opismi spósobu
zobrazenia cnosti mlčanlivosti (Silentio) tento
text: „Fanciullo, corne si è detto, col dito alla
bocca, con l’ali aile spalle di color nero; sta
sedento, & mostrando di non potersi reggere in
piedi, per difetto della debolezza delle gambe;
tiene in mano un corno di dovitia & d’intorno
alcuni vasi pieni di lenticchie, & d’altri legumi,
co le persiche, ehe sono le primitie, ehe al si-
lentio per religione si offerivano.“
„Anjel s rohom hojnosti“ zodpovedá tomuto
opisu takmer doslova. Je to tiež chlapec s prs-
tom na ústach a s čiernymi křidlami na ple-
ciach, sedí — pretože podlá Ripu nemóže pre
slabost stát na nohách — a v ruke drží roh hoj-
nosti.' Chýbajú obetné nádoby plné šošovice a
inej zeleniny. Broskyne, ktoré sa tomuto bohu
ako prvé obetúvali, sú azda symbolizované plo-
dom, ktorý drží putto v pozadí.
Zmienka o obětovaní dokazuje, že tu Ripa
čerpá z pohanskej tradicie. Krokodil, ktorý je
dalším atribútom tejto postavy,8 spresňuje Ri-
pov prameň: pogréčtené egyptské náboženské
představy. V nich sa z egyptského boha Hora
stal grécky ludový boh Harpokrates,9 ktorý bol
okrem iného aj bohom mlčanlivosti. Na něho sa
priamo odvolává Ripa v inom opise tejto cnos-
ti.10 Táto okolnost je nielen dóležitá pre konšta-
tovanie pohanského základu alegorie, ale vy-,
svetluje aj podivná, zle viditelná kučeru (?),
ktorá má okřídlený mládenec na bratislavskom
obraze nad čelom. Harpokrates býval, podobné
ako jeho egyptský predchodca Horus, zobrazo-
vaný s „dětskou“ kučerou11 a zvyšok tohto mo-
tivu vidieť zrejme aj na našej postave.
Giacomo del Pô: Alegória mlčanlivosti. Olej 48X35,5 cm.
Bratislava, Galéria hl. města Bratislavy.
Foto L. Sternmüller
U Césara Ripu nájdeme aj hus ako atribát
mlčanlivosti. V jednom z jeho dalších návodov
na zobrazenie tejto cnosti12 stojí pri starom mu-
žovi, ktorý ako obyčajne drží prst na ústach, hus
s kameňom v zobáku. Tento motiv má podlá
Ripu ilustrovat užitočnosť mlčania. Podlá antic-
kej bájky13 musel raz křdel husí preletieť vrch,
na ktorom hniezdilo vela orlov. Aby sa svojím
věčným gáganím neprozradili, vzala si každá
z nich do zobáka kameň, a tak mlčky nebez-
pečný vrch lahko překonali.
V bratislavskej Alegorii mlčanlivosti husí
tento kameň v zobáku nemá já, reprezentuj á
preto negativny protipól hlavnej postavy. Putti,
ktoré ich za letu sprevádzajá, stelesňujá asi
dětský vek, v ktorom sa ešte nevie mádro ml-
čat. Dětský džavot sa tak stotožňuje s gagotom
husí. Jedine tretie putto pochopilo, že mlčanie
prináša úžitok (roh hojnosti!), preto ho vidíme,
ako skromné v ázadí obětuje tejto cnosti.
K identifikácii autora obrazu podstatné při-
spěla výstava neapolského maliarstva 17. a 18.
storočia, usporiadaná v jáni a júli 1985 v Bu-
dapešti tamojším talianskym kultárnym stře-
diskům;14 vzápátí sa dostala okrem niektorých
diel aj do Prahy a Bratislavy.15 Vo všetkých
troch mestách patřili k sáboru vystavených ob-
razov aj dve bozzettá maliara Giacoma del Pà
pre palác markíza Positano v Neapole (dnes pa-
lác Mattei). Tieto bravárne malované skice, zná-
me pod názvom Triumf cnosti a Alegória cnos-
ti,16 sa nachádzajá v neapolskom Mázeu Ducá
di Martina. Obidve reprezentovali Giacoma del
Po a neapolské maliarstvo 18. storočia vôbec na
viacerých důležitých výstavách.17 Už prvý váčší
obraz s hlavnými postavami Spravodlivosti a
Nestrannosti, sprevádzanými mnohými dalšími
postavami, připomíná bratislavský obraz. Ovefa
užšie súvisí toto dielo s druhým neapolským
bozzettom, ktoré má menšie rozměry a jedno-
duchšiu kompozíciu. Uprostřed tohto obrazu se-
dí na oblakoch v oválnom priestore neznáma
cnosf, na štyroch stranách sprevádzaná dalšími
štyrmi sediacimi alegorickými postavami. Nie
je našou úlohou zaoberať sa ikonografickým
rozborom tohto výjavu. Pre súvislosť s bra-
tislavským dielom je dóležitá predovšetkým for-
málna stránka obrazu. Hlavná sediaca okřídlená
vosti, ale zrejme s negativným významem,
v zmysle citovaného latinského hesla.4
Dóležitejší literárny prameň pře zobrazený
výjav je Iconologia Césara Ripu, ktorá ani v 18.
storočí nič nestratila na aktuálnosti.5 Po prvých
skromných knižočkách roku 1593 a 1602 vyšlo
roku 1603 v Říme jej prvé podstatné rozšířené
a ilustrované vydanie, ktoré bolo základom všet-
kých dalších reedícií.6 Tu na straně 454 a 455
nachádzame medzi rozličnými opismi spósobu
zobrazenia cnosti mlčanlivosti (Silentio) tento
text: „Fanciullo, corne si è detto, col dito alla
bocca, con l’ali aile spalle di color nero; sta
sedento, & mostrando di non potersi reggere in
piedi, per difetto della debolezza delle gambe;
tiene in mano un corno di dovitia & d’intorno
alcuni vasi pieni di lenticchie, & d’altri legumi,
co le persiche, ehe sono le primitie, ehe al si-
lentio per religione si offerivano.“
„Anjel s rohom hojnosti“ zodpovedá tomuto
opisu takmer doslova. Je to tiež chlapec s prs-
tom na ústach a s čiernymi křidlami na ple-
ciach, sedí — pretože podlá Ripu nemóže pre
slabost stát na nohách — a v ruke drží roh hoj-
nosti.' Chýbajú obetné nádoby plné šošovice a
inej zeleniny. Broskyne, ktoré sa tomuto bohu
ako prvé obetúvali, sú azda symbolizované plo-
dom, ktorý drží putto v pozadí.
Zmienka o obětovaní dokazuje, že tu Ripa
čerpá z pohanskej tradicie. Krokodil, ktorý je
dalším atribútom tejto postavy,8 spresňuje Ri-
pov prameň: pogréčtené egyptské náboženské
představy. V nich sa z egyptského boha Hora
stal grécky ludový boh Harpokrates,9 ktorý bol
okrem iného aj bohom mlčanlivosti. Na něho sa
priamo odvolává Ripa v inom opise tejto cnos-
ti.10 Táto okolnost je nielen dóležitá pre konšta-
tovanie pohanského základu alegorie, ale vy-,
svetluje aj podivná, zle viditelná kučeru (?),
ktorá má okřídlený mládenec na bratislavskom
obraze nad čelom. Harpokrates býval, podobné
ako jeho egyptský predchodca Horus, zobrazo-
vaný s „dětskou“ kučerou11 a zvyšok tohto mo-
tivu vidieť zrejme aj na našej postave.
Giacomo del Pô: Alegória mlčanlivosti. Olej 48X35,5 cm.
Bratislava, Galéria hl. města Bratislavy.
Foto L. Sternmüller
U Césara Ripu nájdeme aj hus ako atribát
mlčanlivosti. V jednom z jeho dalších návodov
na zobrazenie tejto cnosti12 stojí pri starom mu-
žovi, ktorý ako obyčajne drží prst na ústach, hus
s kameňom v zobáku. Tento motiv má podlá
Ripu ilustrovat užitočnosť mlčania. Podlá antic-
kej bájky13 musel raz křdel husí preletieť vrch,
na ktorom hniezdilo vela orlov. Aby sa svojím
věčným gáganím neprozradili, vzala si každá
z nich do zobáka kameň, a tak mlčky nebez-
pečný vrch lahko překonali.
V bratislavskej Alegorii mlčanlivosti husí
tento kameň v zobáku nemá já, reprezentuj á
preto negativny protipól hlavnej postavy. Putti,
ktoré ich za letu sprevádzajá, stelesňujá asi
dětský vek, v ktorom sa ešte nevie mádro ml-
čat. Dětský džavot sa tak stotožňuje s gagotom
husí. Jedine tretie putto pochopilo, že mlčanie
prináša úžitok (roh hojnosti!), preto ho vidíme,
ako skromné v ázadí obětuje tejto cnosti.
K identifikácii autora obrazu podstatné při-
spěla výstava neapolského maliarstva 17. a 18.
storočia, usporiadaná v jáni a júli 1985 v Bu-
dapešti tamojším talianskym kultárnym stře-
diskům;14 vzápátí sa dostala okrem niektorých
diel aj do Prahy a Bratislavy.15 Vo všetkých
troch mestách patřili k sáboru vystavených ob-
razov aj dve bozzettá maliara Giacoma del Pà
pre palác markíza Positano v Neapole (dnes pa-
lác Mattei). Tieto bravárne malované skice, zná-
me pod názvom Triumf cnosti a Alegória cnos-
ti,16 sa nachádzajá v neapolskom Mázeu Ducá
di Martina. Obidve reprezentovali Giacoma del
Po a neapolské maliarstvo 18. storočia vôbec na
viacerých důležitých výstavách.17 Už prvý váčší
obraz s hlavnými postavami Spravodlivosti a
Nestrannosti, sprevádzanými mnohými dalšími
postavami, připomíná bratislavský obraz. Ovefa
užšie súvisí toto dielo s druhým neapolským
bozzettom, ktoré má menšie rozměry a jedno-
duchšiu kompozíciu. Uprostřed tohto obrazu se-
dí na oblakoch v oválnom priestore neznáma
cnosf, na štyroch stranách sprevádzaná dalšími
štyrmi sediacimi alegorickými postavami. Nie
je našou úlohou zaoberať sa ikonografickým
rozborom tohto výjavu. Pre súvislosť s bra-
tislavským dielom je dóležitá predovšetkým for-
málna stránka obrazu. Hlavná sediaca okřídlená