Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2003)

obrazoch, na Zrodem Venuše a na Primavere) Od
tohto obdobia sa začínajú hromadiť bludné po-
známky, váčšinou písané róznymi farbami - čier-
nym atramentom, modrou a červenou ceruzkou
- na velkých listoch plných škrtov, plánov a po-
rovnávacích obrazov.1 2 Tu i tam dlhé prepísané ci-
tácie - z Ovidia, Danteho, Boccacia, Poliziana,
alebo z Hypnerotomachie Poliphili Francesca
Colonnu - nám prezrádzajú Warburgovo pátrá-
me: ide o skutočný zostup k strateným prameňom,
ktorý sa usiloval podniknúť hïadiac na dve rene-
sančně majstrovské diela. Nevydanú prácu odev-
zdal na fakultu v Strasbourgu 8. decembra 1891
(autor mal len 25 rokov) a 5. marca 1892 ju přija-
li a získal za ňu titul „Doktor filozofie“, potom ju
v decembri vydal vydavatel’ Leopold Voss. Ofi-
ciálně imprimovanie má dátum 1893.3
Čítanie tejto zvláštnej doktorskej práce (prvá
aj posledná univerzitná práca Warburga, ktoré-
mu sa nepodařilo habilitovat, preto aj neskór od-
mietal akademické miesto) vyvolává priam závrat:
obe Botticelliho diela, také familiárně nášmu po-
hïadu, také „známe“, velmi rýchlo strácajú jed-
notu, harmoniu a akúsi, spontánně im připisová-
nu, naivnosť. Objavíme ich mnohorakosť, hetero-
génnosť, ako miesto bujnenia neznámých věcí, čo
chcel Warburg spočiatku nazvat „minucióznym
eklektizmom“ (ein sorgfältiges Eklektizmus) vo
všeobecnosti charakteristickým pre florentské
Quattrocento.4 No pozorovanie tejto mnohorakosti
sa vydalo dalej než vtedajší jednoduchý eklektiz-
mus: na tej najvšeobecnejšej rovině zapojilo na-

1 O Warburgovom pobyte vo Florencii porovnaj ROECK, B. : Der
junge Aby Warburg. München : Beck, 1997, s. 59-64; ROECK,
B.: Una citta all’alba dei tempi moderni : Aby Warburg a Firenze.
In: Storia dell 'arte epolitica culturale intorno a 1900. La fonda-
zione dell 'Istituto Germanico di Storia dell 'Arte di Firenze. Ed.
M. SEIDEL. Venise : Marsilio, 1999, s. 271-279.
2 WARBURG, A.: Botticelli (1888-1906). Warburg Institute Ar-
chive London, III.39, 1-5 a III.38, 2-3.
3 WARBURG, A.: Sandro Botticellis „ Geburt der Venus“ und
,,Frühling“. Eine Untersuchung über die Vorstellungen von
der Antike in der Italienischen Frührenaissance. Hamburg -
Leipzig : Leopold Voss, 1893; Referenčná edicia je odvtedy
nasledovná : Gesammelte Schriften, 1-1. Die Erneuerung der
heidnischen Antike. Kulturwissenschaftliche Beiträge zur Ges-

raz celý náš spôsob chápania dějin obrazov ako
sklbenia komplexností alebo - ako definoval Fre-
ud o niekolko rokov neskór symptomy a dušev-
ně obrazy - „surdeterminácií“.
Presne tak analyzoval Warburg každý obraz
ako rozrastajúcu sa siet formálnych zvláštností
odkazujúcich každú z nich na skutočný rizóm
„prameňov“, ktoré prechádzajú obrovskými ča-
sovými oblúkmi, od botticelliovskej súčasnosti
(obdobia Lorenza Velkolepého, Poliziana, Alber-
tiho) až po antické homérske obdobie (obdobie
Hymien, ktoré boli publikované v roku 1488 pod-
lá florentského rukopisu) križujúc latinskú poé-
ziu (Vergília, Ovidia, Horacia, Claudia), antickú
filozofiu (Seneca, Lukrécius), archeologické pra-
mene (římské sarkofágy nakreslené renesančný-
mi umelcami, „Cratere de Pise“, klasické sochy
mediciovských zbierok), mytologické kompilácie
(Cartari), vizionářské rozprávania (Dante, Fran-
cesco Collona), nepočítajúc literatúru obdobia
humanizmu (Petrarca, Boccacio, Landino, Filare-
te a mnohí další, ktorých by bolo únavné vyme-
núvať).5
Comu však mala slúžiť všetka táto ohromujúca
„borgesovská“ erudícia? Sám Warburg ironicky
označil svoj interpretačný štýl ako „zmesku erudí-
cie“ (verworrene Gelehrsamkeit) a o pár stráň da-
lej, akoby žiadal o milost tak ako Daidalos strate-
ný vo vlastnej konštrukcii: „Skončíme tu s našimi
výletmi“ (damit seien die Exkursionen... abges-
chlossen), napísal predtým, ako sa opät vydal za
novými obchádzkami a za novými „prameňmi“.6
chichte der europäischen Renaissance. Ed. G. BING - F. RO-
UGEMONT. Leipzig-Berlin : Teubner, 1932 (Reed. H. BRE-
DEKAMP - M. DIERS. Berlin : Akademie-Verlag, 1998), s.
1-59; Francúzsky překlad: La Naissance de Vénus et Le Prin-
temps de Sandro Botticelli. In: Essais florentins. Transi. S.
Muller. Paris : Klincksieck, 1990, s. 47-100 (archívy Warburg
Institute vlastnia niekolko verzii s ich postupnými korektura-
mi, pod signatútou III.39, 6).
4 Gesammelte Schriften, c. d. (v pozn.3), s. 14; Fr. překlad, s. 59.
5 Ibidem, s. 307-328, kde vydavatelia Gesammelte Schriften při-
dali podlá Warburgových spisov ohromujúce množstvo súvi-
siacich referencií (sú nepřítomné vo francúzskom vydaní).
6 Gesammelte Schriften, c. d. (v pozn. 3), s. 18; Fr. překlad, s. 62
a 65.

4