DOI article:
Čajka, Michal: Počiatky stredovekej sakrálnej architektúry na Liptove: (súčasný stav výskumu)
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.52445#0177
ŠTÚDIE / ARTICLES
ARS 3/2003
Počiatky stredovekej sakrálnej architektúry na Liptove
(Súčasný stav výskumu)
Michal ČAJKA
Liptov, región na severe Slovenska, geograficky
skór uzavretý ako otvárajúci sa svojmu okoliu, ne-
patří medzi umělecky najbohatšie oblasti Slovenska.
Jeho periférna poloha podmienila aj podobu archi-
tektúr, ktoré vznikli v dlhom časovom horizonte
v tomto regióne. Záujem historikov umenia, ako aj
bádatelbv z dalších spoločenských vied, sa viazal
najmä na najvýznamnejšie středověké stavebné die-
la, ktorými boli kostol sv. Mikuláša v Liptovskom
Mikuláši a neskorogotický kláštor v Okoličnom.
Okrem sakrálnych stavieb přitahovali pozornost rui-
ny hradov Likava a Liptovský Hrádok. Dalším ok-
ruhem uměleckého prejavu, ktorý přitahoval záujem
odborníkov, bola středověká nástěnná malba v lip-
tovských vidieckych kostoloch, ako aj tabulová mal-
ba viažúca sa k týmto objektem.
Prvé pokusy zmapovat’ ráno středověké pamiatky
na Liptove spadajú už do 19. storočia, avšak s vý-
nimkou časovo i priestorovo širšie vymedzenej prá-
ce Václava Mencla z konca 60. rokov 20. storočia,
ostali liptovské sakrálně stavby na okraji záujmu a ne-
boli synteticky spracované. Určité náznaky takto
směrovaných ambícií sa stali súčastou diel monogra-
fického charakteru vyvolaných, tak ako v případe
kostela v Liptovskej Mare, rozsiahlou záchrannou
pamiatkárskou akciou. Aj z tohto dóvodu je súčasná
umenoveda nútená vychádzať zo záverov kreovaných
1 Základom predkladanej štúdie je diplomová práca „Středově-
ká sakrálna architektura na Liptove do polovice 14. storočia“,
obhájená v roku 2002 na Katedře dějin výtvarného umenia
FiF UK v Bratislavě, ktorej predchádzalo štúdium předmět-
ných objektov na území Liptova.
už před dlhším časovým úsekom. Rozvoj archeolo-
gického výskumu na Liptove však priniesol mnohé
zaujímavé poznatky, ktoré rovnako ako výsledky ar-
chitektonických, restaurátorských a umeleckohisto-
rických výskumov viacerých liptovských objektov,
umožňujú nový kritický pohlad na niektoré problé-
my a dobové premisy.1
Specializovaný záujem o středověké sakrálně sta-
vebné pamiatky regiónu Liptova nemá příliš dlhú tra-
díciu. Nepovažuj em za nutné sa na tomto mieste vě-
novat staršej osvieteneckej spisbe, ktorá sa danou
oblasťou zaoberala len okraj ovo a to v rámci tema-
ticky široko koncipovaných diel.2 Počiatky erudova-
ných snáh vyjádřit sa k tejto problematike tak spa-
dajú do druhej polovice 19. storočia. V období, ked
oblast Liptova bola (do roku 1918) integrálnou sú-
časťou Rakúsko-Uhorska, vznikli texty najednej stra-
ně lokálnych bádatelbv, na straně druhej osobností
organizovaných v systéme štátnej pamiatkovej ochra-
ny, ktorých iniciativa vychádzala z priorit a záme-
rov jej orgánov.
Z roku 1861 pochádza rozsahom nevelký článok
J. Bobulu, věnovaný najmä kostolu v Dovalove.3
O 12 rokov neskor vzniklo prvé súborné spracova-
nie středověkých kostolov na Liptove, ktorého auto-
rom je liptovskomichalský farár Štefan N. Hýroš.
Dielo dokončené len v rukopisnej podobě roku 1873
2 BEL, M.: Notitia Hungariae novae historico-geographica II.
Viennae 1736.
3 BOBULA, J.: Pamätnosti v osadě Dovalove sa nachádzajúce.
In: Cyrill a Method, XII, 1861, č. 9, s. 66-68.
167
ARS 3/2003
Počiatky stredovekej sakrálnej architektúry na Liptove
(Súčasný stav výskumu)
Michal ČAJKA
Liptov, región na severe Slovenska, geograficky
skór uzavretý ako otvárajúci sa svojmu okoliu, ne-
patří medzi umělecky najbohatšie oblasti Slovenska.
Jeho periférna poloha podmienila aj podobu archi-
tektúr, ktoré vznikli v dlhom časovom horizonte
v tomto regióne. Záujem historikov umenia, ako aj
bádatelbv z dalších spoločenských vied, sa viazal
najmä na najvýznamnejšie středověké stavebné die-
la, ktorými boli kostol sv. Mikuláša v Liptovskom
Mikuláši a neskorogotický kláštor v Okoličnom.
Okrem sakrálnych stavieb přitahovali pozornost rui-
ny hradov Likava a Liptovský Hrádok. Dalším ok-
ruhem uměleckého prejavu, ktorý přitahoval záujem
odborníkov, bola středověká nástěnná malba v lip-
tovských vidieckych kostoloch, ako aj tabulová mal-
ba viažúca sa k týmto objektem.
Prvé pokusy zmapovat’ ráno středověké pamiatky
na Liptove spadajú už do 19. storočia, avšak s vý-
nimkou časovo i priestorovo širšie vymedzenej prá-
ce Václava Mencla z konca 60. rokov 20. storočia,
ostali liptovské sakrálně stavby na okraji záujmu a ne-
boli synteticky spracované. Určité náznaky takto
směrovaných ambícií sa stali súčastou diel monogra-
fického charakteru vyvolaných, tak ako v případe
kostela v Liptovskej Mare, rozsiahlou záchrannou
pamiatkárskou akciou. Aj z tohto dóvodu je súčasná
umenoveda nútená vychádzať zo záverov kreovaných
1 Základom predkladanej štúdie je diplomová práca „Středově-
ká sakrálna architektura na Liptove do polovice 14. storočia“,
obhájená v roku 2002 na Katedře dějin výtvarného umenia
FiF UK v Bratislavě, ktorej predchádzalo štúdium předmět-
ných objektov na území Liptova.
už před dlhším časovým úsekom. Rozvoj archeolo-
gického výskumu na Liptove však priniesol mnohé
zaujímavé poznatky, ktoré rovnako ako výsledky ar-
chitektonických, restaurátorských a umeleckohisto-
rických výskumov viacerých liptovských objektov,
umožňujú nový kritický pohlad na niektoré problé-
my a dobové premisy.1
Specializovaný záujem o středověké sakrálně sta-
vebné pamiatky regiónu Liptova nemá příliš dlhú tra-
díciu. Nepovažuj em za nutné sa na tomto mieste vě-
novat staršej osvieteneckej spisbe, ktorá sa danou
oblasťou zaoberala len okraj ovo a to v rámci tema-
ticky široko koncipovaných diel.2 Počiatky erudova-
ných snáh vyjádřit sa k tejto problematike tak spa-
dajú do druhej polovice 19. storočia. V období, ked
oblast Liptova bola (do roku 1918) integrálnou sú-
časťou Rakúsko-Uhorska, vznikli texty najednej stra-
ně lokálnych bádatelbv, na straně druhej osobností
organizovaných v systéme štátnej pamiatkovej ochra-
ny, ktorých iniciativa vychádzala z priorit a záme-
rov jej orgánov.
Z roku 1861 pochádza rozsahom nevelký článok
J. Bobulu, věnovaný najmä kostolu v Dovalove.3
O 12 rokov neskor vzniklo prvé súborné spracova-
nie středověkých kostolov na Liptove, ktorého auto-
rom je liptovskomichalský farár Štefan N. Hýroš.
Dielo dokončené len v rukopisnej podobě roku 1873
2 BEL, M.: Notitia Hungariae novae historico-geographica II.
Viennae 1736.
3 BOBULA, J.: Pamätnosti v osadě Dovalove sa nachádzajúce.
In: Cyrill a Method, XII, 1861, č. 9, s. 66-68.
167