Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2003

DOI issue:
Nr. 2
DOI article:
Elkins, James: Ako je možné písatʹ o svetovom umení?
DOI Page / Citation link:
https://doi.org/10.11588/diglit.52445#0081

DWork-Logo
Overview
Facsimile
0.5
1 cm
facsimile
Scroll
OCR fulltext
ŠTÚDIE/ARTICLES

ARS 2/2003

Ako je možné písať o svetovom umění?

James ELKINS

(Poznámka autora: Táto esej je častou připra-
vovaného dieta s názvom: Failure in Twentieth-
Century Painting. Kniha sa zaoberá priemernou
uměleckou produkciou v rokoch 1900-2000 mimo
západnej Európy a Severnej Ameriky. Čiastočným
cieťom knihy je popisanie umenia malých krajin,
marginálnych území a opomínaných regiónov
s pochopením historického hl’adiska. Předkláda-
ná esej je jednou z kapitol v tejto knihe, kde je
nastolená otázka, ako písať o dietách, ktoré sa
zdajú byť neoriginálne alebo staromódne.)
V období před „režimom“ v 20. a 30. rokoch
20. storočia, vytvořil bulharský maliar Dečko
Uzunov (ZIEHKO y3YHOB 1899-1986) viaceré
ostro osvietené portréty. Obraz Mashin portrét
(1922-1923) by sa dal porovnat s mnohými pro-
fesionálnymi portrétmi vytvořenými v priebehu
tejto dekády; je tu cítit vplyv jeho učitela, mni-
chovského maliara Karla von Maara.1 Mashin
portrét je jasný, čistý a laděný do modra.2 No v je-
ho najlepšom období by mohli připomínat’ diela
„západniara“ Augusta Johna.
Počas režimu Uzunov štýlovo směroval, tak
ako mnohí iní vo východnej Europe v 30. a 40.
rokoch, k postimpresionizmu. V priebehu 70. ro-
kov vytvořil série leteckých pohTadov na mestá,
ukazujúce len vzory polí a eiest. Ich názvy bolí
napr. Novyt Grad, čo je vlastně názov města. Hlav-
ná cesta sa v polovici obrazu křižuje s dalšou ces-
tou. Teplé farby nanesené v střede indikujú bul-
harské červenkasté střechy a všade okolo sú pra-
voúhlé hranice polí. Aj na dalších malbách zo 70.
rokov sa nachádza charakteristický model bulhar-

ských polí: malé záhradkárske parcely blízko cen-
tra města sú obkolesené velkými družstevnými
poliami.
Neskór, v raných 80. rokoch sa cesty a domy
rozplynuli a polia sa přeměnili na volné abstrak-
cie. Uzunov dal takýmto obrazom názvy ako Kom-
pozícia (KOMnO3HL(H5I, 1980), Osvetlenie
(CBETJIHHA, 1980) a Národný motiv (HAIfUO-
HAJIEH MOTHQ, 1984), ktoré prezrádzajú ozna-
čenia druhov váhávej abstrakcie, vynárajúcej sa
počas komunizmu v róznych častiach východnej
Európy.
Svojim malbám nedával názvy Abstrakcia a ne-
vybral si ani tajomne znejúci titul Bez názvu. Uzu-
novove názvy nechávali otvorenú možnost, že ob-
razy nie sú abstraktným, ale realistickým zobra-
zením skutočnej bulharskej nížiny. Je to podob-
né ako Lissitzkého znaky tovární a ciest alebo
0’Keeffeho spektrálné redukcie púšte Nového
Mexika.
Keby Uzunovova retrospektiva, ktorú som vi-
dei v roku 1999 v Sofii, bola uvedená napr. v Täte
Gallery, předpokládám, že by India povedali, že
Uzunov sa inšpiroval maliarmi skupiny CoBrA -
Gorkým, Hartungom alebo Pollockom. Keď som
sa v Sofii v roku 1999 stretol s bulharskými ga-
léristami a zberatelmi, pýtal som sa na Uzunova.

1 KATAJIOI7Catalogue: Art Gallery Dobrich: Paintings, Grap-
hics, Sculpture, Décorative Plastic Arts. Varna : Art Print, 1998,
s. 206; Pozři tiež: COOMH - EBPOTA KATAJIOF. Sofia :
National Gallery, 1999, s. 130-32.
2 Vystavené v Galérii 11, Sofia (Slaveikovova ul. 4), September
1999.

75
 
Annotationen