DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Medvecký, Jozef: Addenda k Thurzovmu oltáru "Speculum justificationis": (predlohy a realizácia)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.52445#0099
„Zrkadlo ospravedlnenia“
Kým osem menších obrazov s vhodné vole-
nými staro- a novozákonnými námetmi rozvij a
hlavnú ideu na základe typologického paraleliz-
mu, ústredný oltámy obraz sa obsahom a formou
vymyká běžným ikonografickým schémam. La-
tinské nápisy a biblické citáty sú vpísané priamo
do obrazu ako integrálna súčasť jeho kompozí-
cie; ich dogmatický obsah je zobrazenými mo-
tívmi s ilustratívnou doslovnosťou pretlmočený
bez akejkolvek naratívnosti.
Neobvyklá ikonografia a špekulatívny, slov-
no-obrazový charakter ústrednej kompozície orav-
ského oltára z r. 1611 a existencia jej neskorších,
temer do detailu zhodných verzií namalovaných
podlá identickej předlohy v Nemecku dokazova-
li, že pre tieto kompozície musel existovat nějaký
spoločný prototyp v podobě grafického listu, ak-
tuálny v protestantskom prostředí prvých decé-
nií 17. storočia.
Zaniknutá tabulová malba rovnakého námětu
z ev. kostola v Grossenhain nedaleko Meissenu4
bola však iba zmenšenou, dost primitivnou ne-
skoršou kópiou bez nápisov, ktorú údajné nieke-
dy okolo r. 1660 (?) namalovala Margarethe Ras-
trům, rod. Wendelmuthová (nar. 1611) ako remi-
niscenciu na obraz jej otca Jacoba Wendelmutha,
maliara v saskom Pegau, ktorý túto kompozíciu
použil r. 1621 pre ústredný obraz dodnes zacho-
vaného evanjelického oltára v tamojšom farskom
kostole (Stadtkirche St. Laurentius).5
Oltárny obraz v Pegau (Kreis Borna, cca. 25
km juhozápadne od Lipska) je malovanou kópiou
identickej předlohy, tak ako na ústrednom obra-
ze Thurzovho oltára, vrátane všetkých nápisov
vpísaných do zobrazenia. Obe kompozície sa až
na drobné detaily zhodujú, odlišná je samozřej-
mé farebná interpretácia jednotlivých detailov
převzatých zo spoločnej grafickej předlohy, kon-
cipovaná každým z maliarov samostatné.
Forma oltárneho obrazu si vyžiadala úpravy,
ktoré J. Wendelmuth v Pegau riešil potlačením
grafických elementov kompozície. Linie geomet-
rických tvarov, na ústrednom obraze Thurzovho
oltára i na tabulbvej malbě z Grossenhain tvoria-
ce súčasť zobrazenia, sú v Pegau vypuštěné a ce-
lok oltárneho obrazu je zjednotený neutrálnym
pozadím, do ktorého sú začleněné aj merítkom
drobnejšie výjavy (tvoriace obsah povodně samo-
statných kruhových medailónov umiestnených
v rohoch kompozície), spojené dosť tuho malo-
vanými oblakmi. Z diagramu v hornej časti, kto-
rý je jadrom celého zložitého zobrazenia, zostali
len nápisy (bez čiar, vyznačujúcich strany navzá-
jem sa prekrývajúcich významových trojuholní-
kov a kružnice opisujúcej ich vrcholy). Na obra-
ze v Pegau niektoré detaily chýbajú; iné motivy
sú zasa přidané, akoby logiku kompozičnej kon-
štrukcie dopovedávajúce, ktoré v Necpaloch ne-
nájdeme - slnko a mesiac, či drobné postavičky
Adama a Evy zakomponované v dvoch výjavoch
(Prvotný hriech, Vyhnanie z raja) do cípov troj-
úhelníka po stranách holubice Ducha sv., atd.
Napriek týmto diferenciám je však nesporné, že
východiskem všetkých troch diel bola tá istá gra-
fická předloha.
J. Wendelmuth na manieristickom trojetážovom
oltáři v Pegau pracoval s miestnym rezbárom Ja-
cobom Meinhardtom (podlá nápisu na rube tabu-
le: ,, Jacob Wendelmuth, ist dieses Althares Inuen-
tor et Pictor. Jacob Meijart Tischer hat es gemacht,
4 Olejomalba na dreve, 103 * 88 cm, znač. „MR“. MEDVECKÝ
1994, c. d. (v pozn. 2), s. 91, obr. 13. Obraz sa dostal z Katha-
rinakirchev Grossenhain, zbúraného r. 1869, do drážďanských
zbierok, kde počas náletu vo februári 1945 zanikol. Zachovala
sa iba jeho fotografia, ktorú reprodukoval HENTSCHEL, W.:
Denkmale sächsischer Kunst. Die Verluste des zweiten Welt-
krieges. Berlin 1973, č. 383 na s. 130. Za zmienku stojí, že
z Grossenhain pochádzal napr. levočský farár Peter Zabler, od
r. 1614 prvý ev. superintendant spišských královských miest,
za ktorého v Levoči vznikli významné rezbárske diela- kaza-
telna a organ vo farskom kostole.
5 KOCH, E.: Der Spiegel der Rechtfertigung. Zum theologi-
schen Hintergrund des Hauptbildes des Altars der Stadtkirche
zu Pegau. In: WARTENBERG, G. (ed.): Herbergen der Chris-
tenheit. Jahrbuch für deutsche Kirchengeschichte. Leipzig 2000,
zv. 23, s. 23-41.
93
Kým osem menších obrazov s vhodné vole-
nými staro- a novozákonnými námetmi rozvij a
hlavnú ideu na základe typologického paraleliz-
mu, ústredný oltámy obraz sa obsahom a formou
vymyká běžným ikonografickým schémam. La-
tinské nápisy a biblické citáty sú vpísané priamo
do obrazu ako integrálna súčasť jeho kompozí-
cie; ich dogmatický obsah je zobrazenými mo-
tívmi s ilustratívnou doslovnosťou pretlmočený
bez akejkolvek naratívnosti.
Neobvyklá ikonografia a špekulatívny, slov-
no-obrazový charakter ústrednej kompozície orav-
ského oltára z r. 1611 a existencia jej neskorších,
temer do detailu zhodných verzií namalovaných
podlá identickej předlohy v Nemecku dokazova-
li, že pre tieto kompozície musel existovat nějaký
spoločný prototyp v podobě grafického listu, ak-
tuálny v protestantskom prostředí prvých decé-
nií 17. storočia.
Zaniknutá tabulová malba rovnakého námětu
z ev. kostola v Grossenhain nedaleko Meissenu4
bola však iba zmenšenou, dost primitivnou ne-
skoršou kópiou bez nápisov, ktorú údajné nieke-
dy okolo r. 1660 (?) namalovala Margarethe Ras-
trům, rod. Wendelmuthová (nar. 1611) ako remi-
niscenciu na obraz jej otca Jacoba Wendelmutha,
maliara v saskom Pegau, ktorý túto kompozíciu
použil r. 1621 pre ústredný obraz dodnes zacho-
vaného evanjelického oltára v tamojšom farskom
kostole (Stadtkirche St. Laurentius).5
Oltárny obraz v Pegau (Kreis Borna, cca. 25
km juhozápadne od Lipska) je malovanou kópiou
identickej předlohy, tak ako na ústrednom obra-
ze Thurzovho oltára, vrátane všetkých nápisov
vpísaných do zobrazenia. Obe kompozície sa až
na drobné detaily zhodujú, odlišná je samozřej-
mé farebná interpretácia jednotlivých detailov
převzatých zo spoločnej grafickej předlohy, kon-
cipovaná každým z maliarov samostatné.
Forma oltárneho obrazu si vyžiadala úpravy,
ktoré J. Wendelmuth v Pegau riešil potlačením
grafických elementov kompozície. Linie geomet-
rických tvarov, na ústrednom obraze Thurzovho
oltára i na tabulbvej malbě z Grossenhain tvoria-
ce súčasť zobrazenia, sú v Pegau vypuštěné a ce-
lok oltárneho obrazu je zjednotený neutrálnym
pozadím, do ktorého sú začleněné aj merítkom
drobnejšie výjavy (tvoriace obsah povodně samo-
statných kruhových medailónov umiestnených
v rohoch kompozície), spojené dosť tuho malo-
vanými oblakmi. Z diagramu v hornej časti, kto-
rý je jadrom celého zložitého zobrazenia, zostali
len nápisy (bez čiar, vyznačujúcich strany navzá-
jem sa prekrývajúcich významových trojuholní-
kov a kružnice opisujúcej ich vrcholy). Na obra-
ze v Pegau niektoré detaily chýbajú; iné motivy
sú zasa přidané, akoby logiku kompozičnej kon-
štrukcie dopovedávajúce, ktoré v Necpaloch ne-
nájdeme - slnko a mesiac, či drobné postavičky
Adama a Evy zakomponované v dvoch výjavoch
(Prvotný hriech, Vyhnanie z raja) do cípov troj-
úhelníka po stranách holubice Ducha sv., atd.
Napriek týmto diferenciám je však nesporné, že
východiskem všetkých troch diel bola tá istá gra-
fická předloha.
J. Wendelmuth na manieristickom trojetážovom
oltáři v Pegau pracoval s miestnym rezbárom Ja-
cobom Meinhardtom (podlá nápisu na rube tabu-
le: ,, Jacob Wendelmuth, ist dieses Althares Inuen-
tor et Pictor. Jacob Meijart Tischer hat es gemacht,
4 Olejomalba na dreve, 103 * 88 cm, znač. „MR“. MEDVECKÝ
1994, c. d. (v pozn. 2), s. 91, obr. 13. Obraz sa dostal z Katha-
rinakirchev Grossenhain, zbúraného r. 1869, do drážďanských
zbierok, kde počas náletu vo februári 1945 zanikol. Zachovala
sa iba jeho fotografia, ktorú reprodukoval HENTSCHEL, W.:
Denkmale sächsischer Kunst. Die Verluste des zweiten Welt-
krieges. Berlin 1973, č. 383 na s. 130. Za zmienku stojí, že
z Grossenhain pochádzal napr. levočský farár Peter Zabler, od
r. 1614 prvý ev. superintendant spišských královských miest,
za ktorého v Levoči vznikli významné rezbárske diela- kaza-
telna a organ vo farskom kostole.
5 KOCH, E.: Der Spiegel der Rechtfertigung. Zum theologi-
schen Hintergrund des Hauptbildes des Altars der Stadtkirche
zu Pegau. In: WARTENBERG, G. (ed.): Herbergen der Chris-
tenheit. Jahrbuch für deutsche Kirchengeschichte. Leipzig 2000,
zv. 23, s. 23-41.
93