DOI article:
Orišková, Mária: K otázke politiky vystavovania: príklad Slovenskej národnej galérie
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.52445#0217
desiatych rokoch dochádza k temer úplnému zmra-
zeniu medzinárodných kontaktov okrem socialistic-
kých krajin (až na doznievajúce putovně výstavy
z predchádzajúcej dekády).24 Pozornost sa obracia
temer výlučné k domácemu dianiu a na pode Slo-
venskej národnej galérie dochádza k změnám, ktoré
sú odrazom celkovej klímy v spoločnosti a kultúre.25
Aj ked galéria bola dovtedy v základe konzervatív-
nou inštitúciou (čo koniec koncov vyplývá z jej šta-
tútu), roku 1970 je podobné ako iné inštitúcie donú-
tená „přehodnocovat krizové obdobie“ a dištancovať
sa od tzv. „pochybných hodnot“ (t.j. avantgardného
i neoavantgardného umenia), konkrétné dvorná vý-
stavami: „Slovenské výtvarné umenie 1965-70“
v Prahe a výstavou „Slovenské výtvarné umenie
1945-1970 (Boje a zápasy o socialistické umenie)“
v Dome umenia v Bratislavě, ktorej generálnym
komisárom bol nový nadité! Slovenskej národnej
galérie Ján Hraško. Tu postupné dochádza k niekol-
kým zásadným změnám oproti minulému obdobiu:
v prvom rade sa hlavná pozornost věnuje temer vý-
lučné súčasnému umeniu. Za súčasné umenie sa po-
važuje umenie tých umelcov, ktorí přešli previerka-
mi a neboli vylúčení zo Zväzu slovenských výtvar-
ných umelcov a tiež národní a zaslúžilí umělci. Ek-
vivalentem pojmu „súčasné“ je tu pojem „angažo-
vané“, čo znamená nielen zaangažovanosť v přítom-
nosti, ale tiež dovolávanie sa „pokrokových“ tradicií
umenia na Slovensku v minulosti. Paradoxně ide teda
o záštítenie sa minulosťou (ale nie hocijakou) a zá-
roveň dochádza k stále váčšej výstavnej redukcii
umenia starších období a tiež k polarizácii problé-
mu „staré umenie verzus súčasné umenie“.
Druhou zásadnou změnou po roku 1970 vo vý-
stavno-galerijnej praxi je doplnenie koncepcie výstavy
a Zánik a znovuobjavenie obrazu: Maliarstvo USA po roku
1945 (Dom umenia, spoluusporiadatel SNG, 1969). Medzi vy-
vezenými výstavami spomeňme aspoň výstavy Českosloven-
ské moderně umenie v Antverpách, Bruseli, Charleroi (1967),
Súčasné československé sochárstvo v Musée Rodin v Paříži
(1968), Tradícia a moderna v Československu v Mexiku
(1968), Súčasné československé umenie v Kodani (1968) a
Súčasná československá grafika v Ottawě, New Delhi a Ne-
pále (1968). Pozři bližšie katalog: Slovenská národná galéria
o tzv. „ideový záměr“, čo sa objavuje najmä scená-
roch, libretách ale aj katalogových textech. Jedným
z dóvodov dóležitosti „ideového záměru“ je, že roz-
hodnutie pre usporiadanie určitej výstavy, alebo do-
konca stálej expozície, vychádza z uznesenia stra-
nických a štátnych orgánov. Autorstvo výstavy sa stá-
vá kolektívnou záležitosťou s mnohostupňovou
kontrolou, schvalováním, kolaudováním, odsúhlaso-
vaním výběru (umelcov) nadriadenými orgánmi. Úlo-
ha kurátora je formálna: třeba plnit závěry zjazdov
KSČ či ideologickej komisie ÚV KSS. Ak sú pra-
covníci nedóslední v plnění uznesení stranických
orgánov, musia předložit nový ideový námět alebo
im hrozí uloženie stranického trestu. Vystavovanie
tak přestává byť v prvom rade výsledkem bádaní a
historikov umenia a stává sa príkazom či „pověře-
ním přípravou výstavy“. Výstava je považovaná za
kultúrno-politické podujatie, usporiadané váčšinou
k politickému výročiu alebo k jubileám národných
či zaslúžilých umelcov.
Muzeológia riadená smernicami
Roku 1969 bola zatvorená stará budova tzv. vod-
ných kasární a začala sa přestavba a dostavba Slo-
venskej národnej galérie ako ju poznáme dnes.
K sprístupneniu novej budovy - vrátane nových stá-
lých expozícií - došlo v roku 1977. Možno povedať,
že nielen architektům, teda jej exteriérová část, ale
aj interiér spolu s vystavenou kolekciou diel vytvo-
řili jednotu, priam symbolickú pre toto obdobie.
O výpovednej hodnotě oboch zložiek nemožno po-
chybovat: aspekt štátnej a politickej reprezentácie je
čitatelný, koniec koncov Slovenská národná galéria
je nielen štátnou, ale v sedemdesiatych rokoch štá-
v slovenskej kultúre. SNG v Bratislavě pri příležitosti 40. vý-
ročia založenia. Bratislava : SNG, 1988.
24 Ide o putovnú výstavu Zakladatelia slovenského moderného
maliarstva v Paříži, Haagu, Helsinkách, Štokholme, Bruseli a
Antverpách v rokoch 1974-1975 a výstavu Desať storočí čes-
kého a slovenského umenia v Grand Palais v Paříži roku 1975.
25 Pozři bližšie Za socialistické umenie. Materiály zo zjazdov
uměleckých zväzov (máj - november 1972). Bratislava : Slo-
venský spisovatel, 1974.
207
zeniu medzinárodných kontaktov okrem socialistic-
kých krajin (až na doznievajúce putovně výstavy
z predchádzajúcej dekády).24 Pozornost sa obracia
temer výlučné k domácemu dianiu a na pode Slo-
venskej národnej galérie dochádza k změnám, ktoré
sú odrazom celkovej klímy v spoločnosti a kultúre.25
Aj ked galéria bola dovtedy v základe konzervatív-
nou inštitúciou (čo koniec koncov vyplývá z jej šta-
tútu), roku 1970 je podobné ako iné inštitúcie donú-
tená „přehodnocovat krizové obdobie“ a dištancovať
sa od tzv. „pochybných hodnot“ (t.j. avantgardného
i neoavantgardného umenia), konkrétné dvorná vý-
stavami: „Slovenské výtvarné umenie 1965-70“
v Prahe a výstavou „Slovenské výtvarné umenie
1945-1970 (Boje a zápasy o socialistické umenie)“
v Dome umenia v Bratislavě, ktorej generálnym
komisárom bol nový nadité! Slovenskej národnej
galérie Ján Hraško. Tu postupné dochádza k niekol-
kým zásadným změnám oproti minulému obdobiu:
v prvom rade sa hlavná pozornost věnuje temer vý-
lučné súčasnému umeniu. Za súčasné umenie sa po-
važuje umenie tých umelcov, ktorí přešli previerka-
mi a neboli vylúčení zo Zväzu slovenských výtvar-
ných umelcov a tiež národní a zaslúžilí umělci. Ek-
vivalentem pojmu „súčasné“ je tu pojem „angažo-
vané“, čo znamená nielen zaangažovanosť v přítom-
nosti, ale tiež dovolávanie sa „pokrokových“ tradicií
umenia na Slovensku v minulosti. Paradoxně ide teda
o záštítenie sa minulosťou (ale nie hocijakou) a zá-
roveň dochádza k stále váčšej výstavnej redukcii
umenia starších období a tiež k polarizácii problé-
mu „staré umenie verzus súčasné umenie“.
Druhou zásadnou změnou po roku 1970 vo vý-
stavno-galerijnej praxi je doplnenie koncepcie výstavy
a Zánik a znovuobjavenie obrazu: Maliarstvo USA po roku
1945 (Dom umenia, spoluusporiadatel SNG, 1969). Medzi vy-
vezenými výstavami spomeňme aspoň výstavy Českosloven-
ské moderně umenie v Antverpách, Bruseli, Charleroi (1967),
Súčasné československé sochárstvo v Musée Rodin v Paříži
(1968), Tradícia a moderna v Československu v Mexiku
(1968), Súčasné československé umenie v Kodani (1968) a
Súčasná československá grafika v Ottawě, New Delhi a Ne-
pále (1968). Pozři bližšie katalog: Slovenská národná galéria
o tzv. „ideový záměr“, čo sa objavuje najmä scená-
roch, libretách ale aj katalogových textech. Jedným
z dóvodov dóležitosti „ideového záměru“ je, že roz-
hodnutie pre usporiadanie určitej výstavy, alebo do-
konca stálej expozície, vychádza z uznesenia stra-
nických a štátnych orgánov. Autorstvo výstavy sa stá-
vá kolektívnou záležitosťou s mnohostupňovou
kontrolou, schvalováním, kolaudováním, odsúhlaso-
vaním výběru (umelcov) nadriadenými orgánmi. Úlo-
ha kurátora je formálna: třeba plnit závěry zjazdov
KSČ či ideologickej komisie ÚV KSS. Ak sú pra-
covníci nedóslední v plnění uznesení stranických
orgánov, musia předložit nový ideový námět alebo
im hrozí uloženie stranického trestu. Vystavovanie
tak přestává byť v prvom rade výsledkem bádaní a
historikov umenia a stává sa príkazom či „pověře-
ním přípravou výstavy“. Výstava je považovaná za
kultúrno-politické podujatie, usporiadané váčšinou
k politickému výročiu alebo k jubileám národných
či zaslúžilých umelcov.
Muzeológia riadená smernicami
Roku 1969 bola zatvorená stará budova tzv. vod-
ných kasární a začala sa přestavba a dostavba Slo-
venskej národnej galérie ako ju poznáme dnes.
K sprístupneniu novej budovy - vrátane nových stá-
lých expozícií - došlo v roku 1977. Možno povedať,
že nielen architektům, teda jej exteriérová část, ale
aj interiér spolu s vystavenou kolekciou diel vytvo-
řili jednotu, priam symbolickú pre toto obdobie.
O výpovednej hodnotě oboch zložiek nemožno po-
chybovat: aspekt štátnej a politickej reprezentácie je
čitatelný, koniec koncov Slovenská národná galéria
je nielen štátnou, ale v sedemdesiatych rokoch štá-
v slovenskej kultúre. SNG v Bratislavě pri příležitosti 40. vý-
ročia založenia. Bratislava : SNG, 1988.
24 Ide o putovnú výstavu Zakladatelia slovenského moderného
maliarstva v Paříži, Haagu, Helsinkách, Štokholme, Bruseli a
Antverpách v rokoch 1974-1975 a výstavu Desať storočí čes-
kého a slovenského umenia v Grand Palais v Paříži roku 1975.
25 Pozři bližšie Za socialistické umenie. Materiály zo zjazdov
uměleckých zväzov (máj - november 1972). Bratislava : Slo-
venský spisovatel, 1974.
207