DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Vančo, Martin: Rim alebo Judea?: Príspekov k ikonografii a provenecii slonovinovej pyxidy z Čiernych Kl'ačian
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.52804#0111
Krstitel’a držiaceho v 1’avej ruke baránka Božieho
v centrálnej osi prednej strany katedry.53 Zatial čo
kristologický cyklus vychádzal zo zvyčajnej byzant-
skej liturgickej praxe, reliéfy zo života starozákonné-
ho patriarchu Jozefa poukazovali na Jozefa ako Christis
passioni figura. Podlá G. Montanariho bola legenda
ojozefovi prototypom dobrého vládců vo vzťahu
k hospodársko-politickému významu Ravenny v rám-
ci Byzantskej říše.54
Vráťme sa ale k štýlovému charakteru slonovino-
vých rezieb. Reliéfy sjozefovou legendou majú po-
měrně hlboký reliéf, determinovaný raz alebo viac-
násobne profilovaným rámováním, t. j. 4 nízké a 6
hlbokých reliéfnych platní. V porovnaní s pyxidou
z Ciernych Klačian majú tabule s plytkým reliéfom,
napr. tabula s Jozefom hádzaným do studné, figúry
odeté v kozích kožiach, zviazaných v páse na uzol
a dekorovaných oblúčkovými vrypmi. Diagonálnym
šrafovaním je vytvořená srsť ovce, zabíjanej Jozefový-
mi bratmi. Figúry sú radené v dvoch plánoch nad se-
bou, pričom plošná výplň reliéfu je vyplněná větvič-
kou stromu a oblúkovitými rytými líniami. Tabula
s motívom predaja Jozefa Izmaelitskými kupcami
Putifárovi obsahuje rovnaké dekorativně stvárnenie
srsti tiav, za ktorými je zobrazená plošná arkáda ob-
lúka vytvořená rytím, porovnatelná s tou na pyxide
z Ciernych Klačian. Figúry sú však ovela plastickej-
šie, s detailnejšie přepracovanými drapériami. Opro-
ti vyššie uvedeným reliéfom, tabule s kristologickým
cyklom majú ovela nižší reliéf. Figúry sú anatomicky
realistickejšie a detaily drapérií prepracovanejšie, ako
napr. na tabuliach Kristus a Samaritánka alebo Zá-
zrak s rozmnožením chlebov. Na tejto tabuli sú iden-
ticky stvárnené koše s chlebmi, s větvičkovým vzo-
rom imitujúcim štruktúru prútia.
Vyššie prezentované řezby zo 6. storočia koptskej
proveniencie, t.j. tabule z Maximiánovej katedry a obe
pyxidy z Britského múzea, nie sú naprosto štýlovo
identické, čo móže byť spósobené najskór faktorom
odlišnej dielne, resp. rezbára. Pri stanovení provenien-
cie pyxidy móže v konečnom dósledku zohrávať svo-
ju rolu aj navrhnutá ikonografia pyxidy Požehnania
Jakuba Izákom. Právě za života Jakuba boli izraelské
kmene faraónom pozvané, aby sa presťahovali do
Egypta (Gn. 45-47), pričom boli usadené v krajině
Gesen. To je možno jeden z dóvodov, prečo boli le-
gendy zo života Jakuba a jeho syna Jozefa v Egypte
tak populárně. Abrahám, Izák a Jakub navýše pred-
stavujú troch najvýznamnejších starozákonných pat-
riarchův, ktorí zastávali popredné miesto v byzantskej
ikonografii, ako dokazuje už zmienená Velká berlín-
ská pyxida s motívom Obetovania Izáka Abrahámom.
Z tohto uhla pohladu možno konštatovať, že scény
zo života Izáka sa mohli vyskytoval aj na iných by-
zantských pyxidách a nie je vylúčené, že právě scéna
Požehnania Jakuba Izákom bola vyrytá do plášťa py-
xidy z Ciernych Klačian.
* Tento príspevok vznikol vdakapodpore Vedeckej gran-
tové] agentury MS SR a SAV pocas práce na grante VEGA
c. 2/4124/04 „Prehistorické umenie Slovenska. Od star sej
doby kamennej po obdobie siahovania národov (cca 40 tis.
rokov před Kr. — 6. stor. po Kr.) “.
53 SIMSON 1948, c. d. (v pozn. 49), s. 63-68.
54 MONTANARI, G.: Ravenna: l’iconologia. Saggi di interpretazi-
one culturale e religiosa dei cicli musivi. Ravenna 2002, s. 139-
148.
Foto: Skulpturensammlung und Museum für Byzantinischen Kunst,
Bodemuseum Berlin (5, 7); — Copyright The Trustees ofThe British
Museum (10, 11); — Reprod.: Lassus 7 977 (6); — Ritter v. Hartei-
Wickh off 1895, tab. XLV (8); - Weitzmann 1971 (9).
Ostatně foto autor (1-4, 12, 13).
105
v centrálnej osi prednej strany katedry.53 Zatial čo
kristologický cyklus vychádzal zo zvyčajnej byzant-
skej liturgickej praxe, reliéfy zo života starozákonné-
ho patriarchu Jozefa poukazovali na Jozefa ako Christis
passioni figura. Podlá G. Montanariho bola legenda
ojozefovi prototypom dobrého vládců vo vzťahu
k hospodársko-politickému významu Ravenny v rám-
ci Byzantskej říše.54
Vráťme sa ale k štýlovému charakteru slonovino-
vých rezieb. Reliéfy sjozefovou legendou majú po-
měrně hlboký reliéf, determinovaný raz alebo viac-
násobne profilovaným rámováním, t. j. 4 nízké a 6
hlbokých reliéfnych platní. V porovnaní s pyxidou
z Ciernych Klačian majú tabule s plytkým reliéfom,
napr. tabula s Jozefom hádzaným do studné, figúry
odeté v kozích kožiach, zviazaných v páse na uzol
a dekorovaných oblúčkovými vrypmi. Diagonálnym
šrafovaním je vytvořená srsť ovce, zabíjanej Jozefový-
mi bratmi. Figúry sú radené v dvoch plánoch nad se-
bou, pričom plošná výplň reliéfu je vyplněná větvič-
kou stromu a oblúkovitými rytými líniami. Tabula
s motívom predaja Jozefa Izmaelitskými kupcami
Putifárovi obsahuje rovnaké dekorativně stvárnenie
srsti tiav, za ktorými je zobrazená plošná arkáda ob-
lúka vytvořená rytím, porovnatelná s tou na pyxide
z Ciernych Klačian. Figúry sú však ovela plastickej-
šie, s detailnejšie přepracovanými drapériami. Opro-
ti vyššie uvedeným reliéfom, tabule s kristologickým
cyklom majú ovela nižší reliéf. Figúry sú anatomicky
realistickejšie a detaily drapérií prepracovanejšie, ako
napr. na tabuliach Kristus a Samaritánka alebo Zá-
zrak s rozmnožením chlebov. Na tejto tabuli sú iden-
ticky stvárnené koše s chlebmi, s větvičkovým vzo-
rom imitujúcim štruktúru prútia.
Vyššie prezentované řezby zo 6. storočia koptskej
proveniencie, t.j. tabule z Maximiánovej katedry a obe
pyxidy z Britského múzea, nie sú naprosto štýlovo
identické, čo móže byť spósobené najskór faktorom
odlišnej dielne, resp. rezbára. Pri stanovení provenien-
cie pyxidy móže v konečnom dósledku zohrávať svo-
ju rolu aj navrhnutá ikonografia pyxidy Požehnania
Jakuba Izákom. Právě za života Jakuba boli izraelské
kmene faraónom pozvané, aby sa presťahovali do
Egypta (Gn. 45-47), pričom boli usadené v krajině
Gesen. To je možno jeden z dóvodov, prečo boli le-
gendy zo života Jakuba a jeho syna Jozefa v Egypte
tak populárně. Abrahám, Izák a Jakub navýše pred-
stavujú troch najvýznamnejších starozákonných pat-
riarchův, ktorí zastávali popredné miesto v byzantskej
ikonografii, ako dokazuje už zmienená Velká berlín-
ská pyxida s motívom Obetovania Izáka Abrahámom.
Z tohto uhla pohladu možno konštatovať, že scény
zo života Izáka sa mohli vyskytoval aj na iných by-
zantských pyxidách a nie je vylúčené, že právě scéna
Požehnania Jakuba Izákom bola vyrytá do plášťa py-
xidy z Ciernych Klačian.
* Tento príspevok vznikol vdakapodpore Vedeckej gran-
tové] agentury MS SR a SAV pocas práce na grante VEGA
c. 2/4124/04 „Prehistorické umenie Slovenska. Od star sej
doby kamennej po obdobie siahovania národov (cca 40 tis.
rokov před Kr. — 6. stor. po Kr.) “.
53 SIMSON 1948, c. d. (v pozn. 49), s. 63-68.
54 MONTANARI, G.: Ravenna: l’iconologia. Saggi di interpretazi-
one culturale e religiosa dei cicli musivi. Ravenna 2002, s. 139-
148.
Foto: Skulpturensammlung und Museum für Byzantinischen Kunst,
Bodemuseum Berlin (5, 7); — Copyright The Trustees ofThe British
Museum (10, 11); — Reprod.: Lassus 7 977 (6); — Ritter v. Hartei-
Wickh off 1895, tab. XLV (8); - Weitzmann 1971 (9).
Ostatně foto autor (1-4, 12, 13).
105