DOI article:
Oriško, Štefan: Sigismundus Rex et Imperator: úvahy nad výstavou umenia žigmundovskej doby
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51712#0037
ŠTÚDIE ! ARTICLES
ARS 39, 2006, 1
Sigismundus Rex et Imperator.
Úvahy nad výstavou umenia žigmundovskej doby
Štefan ORIŠKO
Uhorský a český král’, nemecko-rímsky cisár —
Zigmund Luxemburský je kontroverznou, alebo skór
kontroverzně přijímanou postavou dějin stredovekej
Európy. Pósobivo ho vykreslil maďarský historik
umenia medzivojnového obdobia István Genthon, keď
do okamihu Žigmundovho stretnutia „s pánom váčsím
než bol sám —so Smrťou“ (9. decembra 1437 v Znojmě)
vložil úvahy a otázky o tomto panovníkovi. Tie boli
aktuálně už za jeho života a zostali aktuálně podnes,
dalších viac ako páťsto rokov. „Bol to tyran, ako ho
představovala ludová fantázia a balady, ktoré z nej vyklí-
čili, alebo márnotratník, ako vraveli iní, či korunovaný
diplomat, ktorého stravujúci nepokoj preháňal krížom Eu-
rópou, až nasiel pokoj len v hrobe? Od svojho otca, cisára
Karola IV., sídliaceho v Prahe, zdědil mudroši a lásku
k umeniu, od matky zas krásu a silu, ktorá nemala páru.
V jeho rodině sa striedali milovníci umenia a vášniví zbe-
ratelia knih. Jeho svokor — král’ ILudovít Velký sa před
ním vznášal ako vzor vladárskeho umenia. Na dvoch kon-
cilech bojoval na samom vrchole vln a ako prvý civilný ob-
čan světa dosvědčil svoj obdivuhodný diplomatický cit.
V mnohom ho formoval život, ktorého podobná pohnutosi
zažili len nemnohí, ale najviac dostal od doby, ktorá viděla
Brunelleschiho stavai chrámy, Pippa Spana bojovat’, Ma-
saccia či van Eycka malovat’, burgundských vojvodov
reprezentoval a Pisanella usmievai sa skláňajúc sa nad
medailon. Viděla — ale možno este stupnovai nestupnova-
telné? — pohyby štetca Konrada Witza niekde na břehu
1 Sigismundus Rex et Imperator. Müvészet e's kultura Luxemburgi Zsig-
mondkorában 1387 — 1437. [Kat. výst.) Ed. I. TAKÁCS. Bu-
dapest — Luxemburg : Verlag Philipp von Zabern, 2006 (d’a-
lej cit. ako Sigismundus Rex 2006).
Bodamského jazera, Alaina Chartiera, básníka francúz-
skeho krála horlit’ v Budíne proti Turkom, Donatella vo
Florencii zápasit s kamenom... On, ktorý tisícími korenmi
sa pridržal zeme, podobal sa svojim najbližsím, hoci aj iným
sposobom, predsa bol velkorysý ako Donatello, prchký ako
Chartier a nemilosrdný ako Pippo Spano a tak vznesený
ako sám burgudský vojvoda Ján Nebojácný."
Uvedené šlová I. Genthona zvolili za vstupné mot-
to výstavy Sigismundus Rex et Imperator — Zigmund Lu-
xemburský, umenie a kultura 1387 — 1437, inštalo-
vanej najprv v Budapešti (Szépmúvészeti múzeum,
marec — jún 2006) a potom v Luxemburgu (Musée
national d’historié et d’art, júl — október 2006). Cie-
l’om tohto náročného medzinárodného výstavného
projektu (doprevádzaného aj obsiahlym katalógom)1
bolo představil tohto panovníka, jeho aktivity i život-
nú púť na pozadí (či prostredníctvom) kultúry a ume-
nia a vlastně prispieť k jeho akejsi historickej rehabi-
litácii.
Pojem rehabilitácia patří do slovníka politickej pra-
xe, zvlášť vo východnejšej časti Európy. Výstava nao-
zaj mala aj politické pozadie — impulzom k nej boli
kultúrne dohody (medzi Maďarskom a Luxembur-
skom) a rámcoval ju napokon aj vstup Maďarska do
Európskej únie (označili ju ako dar Maďarska Luxem-
bursku a západnej Europe). Z opačného pohl’adu mala
prispieť k zmene rezervovaného pohl’adu na východné
krajiny.2 V tejto rovině nešlo celkom o iba Zigmunda:
2 PAULY, M.: Einleitung. Sigismund und Europa. In: Sigismund
von Luxemburg. Ein Kaiser in Europa. Tagungsband des inter-
nationalen historischen und kunsthistorischen Kongresses in
Luxemburg, 8. - 10. Juni 2005. Ed. M. PAULY — F. REI-
NERT. Mainz am Rhein : Verlag Philipp von Zabern, 2006,
s. 3, 6 (d’alej cit. ako Sigismund von Luxemburg 2006).
31
ARS 39, 2006, 1
Sigismundus Rex et Imperator.
Úvahy nad výstavou umenia žigmundovskej doby
Štefan ORIŠKO
Uhorský a český král’, nemecko-rímsky cisár —
Zigmund Luxemburský je kontroverznou, alebo skór
kontroverzně přijímanou postavou dějin stredovekej
Európy. Pósobivo ho vykreslil maďarský historik
umenia medzivojnového obdobia István Genthon, keď
do okamihu Žigmundovho stretnutia „s pánom váčsím
než bol sám —so Smrťou“ (9. decembra 1437 v Znojmě)
vložil úvahy a otázky o tomto panovníkovi. Tie boli
aktuálně už za jeho života a zostali aktuálně podnes,
dalších viac ako páťsto rokov. „Bol to tyran, ako ho
představovala ludová fantázia a balady, ktoré z nej vyklí-
čili, alebo márnotratník, ako vraveli iní, či korunovaný
diplomat, ktorého stravujúci nepokoj preháňal krížom Eu-
rópou, až nasiel pokoj len v hrobe? Od svojho otca, cisára
Karola IV., sídliaceho v Prahe, zdědil mudroši a lásku
k umeniu, od matky zas krásu a silu, ktorá nemala páru.
V jeho rodině sa striedali milovníci umenia a vášniví zbe-
ratelia knih. Jeho svokor — král’ ILudovít Velký sa před
ním vznášal ako vzor vladárskeho umenia. Na dvoch kon-
cilech bojoval na samom vrchole vln a ako prvý civilný ob-
čan světa dosvědčil svoj obdivuhodný diplomatický cit.
V mnohom ho formoval život, ktorého podobná pohnutosi
zažili len nemnohí, ale najviac dostal od doby, ktorá viděla
Brunelleschiho stavai chrámy, Pippa Spana bojovat’, Ma-
saccia či van Eycka malovat’, burgundských vojvodov
reprezentoval a Pisanella usmievai sa skláňajúc sa nad
medailon. Viděla — ale možno este stupnovai nestupnova-
telné? — pohyby štetca Konrada Witza niekde na břehu
1 Sigismundus Rex et Imperator. Müvészet e's kultura Luxemburgi Zsig-
mondkorában 1387 — 1437. [Kat. výst.) Ed. I. TAKÁCS. Bu-
dapest — Luxemburg : Verlag Philipp von Zabern, 2006 (d’a-
lej cit. ako Sigismundus Rex 2006).
Bodamského jazera, Alaina Chartiera, básníka francúz-
skeho krála horlit’ v Budíne proti Turkom, Donatella vo
Florencii zápasit s kamenom... On, ktorý tisícími korenmi
sa pridržal zeme, podobal sa svojim najbližsím, hoci aj iným
sposobom, predsa bol velkorysý ako Donatello, prchký ako
Chartier a nemilosrdný ako Pippo Spano a tak vznesený
ako sám burgudský vojvoda Ján Nebojácný."
Uvedené šlová I. Genthona zvolili za vstupné mot-
to výstavy Sigismundus Rex et Imperator — Zigmund Lu-
xemburský, umenie a kultura 1387 — 1437, inštalo-
vanej najprv v Budapešti (Szépmúvészeti múzeum,
marec — jún 2006) a potom v Luxemburgu (Musée
national d’historié et d’art, júl — október 2006). Cie-
l’om tohto náročného medzinárodného výstavného
projektu (doprevádzaného aj obsiahlym katalógom)1
bolo představil tohto panovníka, jeho aktivity i život-
nú púť na pozadí (či prostredníctvom) kultúry a ume-
nia a vlastně prispieť k jeho akejsi historickej rehabi-
litácii.
Pojem rehabilitácia patří do slovníka politickej pra-
xe, zvlášť vo východnejšej časti Európy. Výstava nao-
zaj mala aj politické pozadie — impulzom k nej boli
kultúrne dohody (medzi Maďarskom a Luxembur-
skom) a rámcoval ju napokon aj vstup Maďarska do
Európskej únie (označili ju ako dar Maďarska Luxem-
bursku a západnej Europe). Z opačného pohl’adu mala
prispieť k zmene rezervovaného pohl’adu na východné
krajiny.2 V tejto rovině nešlo celkom o iba Zigmunda:
2 PAULY, M.: Einleitung. Sigismund und Europa. In: Sigismund
von Luxemburg. Ein Kaiser in Europa. Tagungsband des inter-
nationalen historischen und kunsthistorischen Kongresses in
Luxemburg, 8. - 10. Juni 2005. Ed. M. PAULY — F. REI-
NERT. Mainz am Rhein : Verlag Philipp von Zabern, 2006,
s. 3, 6 (d’alej cit. ako Sigismund von Luxemburg 2006).
31