DOI Artikel:
Pötzl-Malikova, Maria: Pôsobenie Spoločnosti Ježišovej v Banskej Štiavnici a jeho význam pre podobu a rozvoj barokového umenia v meste (roky 1649-1718)
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51712#0139
ŠTÚDIE / ARTICLES
ARS 39, 2006, 2
Pôsobenie Spoločnosti Ježišovej
v Banskej Stiavnici a jeho význam pre podobu a rozvoj
barokového umenia vmeste (roky 1649 — 1718)
Mária P0TZL-MALÍKOVÁ
Počiatky tzv. katolíckej reformy spadajú aj v Uhor-
sku, podobné ako v ostatných krajinách, už do 2. po-
lovice 16. storočia. Najbúrlivejšie a najosudovejšie
roky velkého konfesijného boja s protestantmi sa ale
odohrali v 17. storočí a skončili definitívnym víťaz-
stvom katolíckej strany až začiatkom 18. storočia.
Sťažili a skomplikovali ho partikulárně feudálně zá-
ujmy na jednej a absolutistické nároky panovníka na
druhej straně. Súčasne to bolo obdobie najváčšej ex-
panzie Turkov, ktorým sa podařilo obsadiť velké čas-
ti krajiny. Horné Uhorsko, teda dnešné Slovensko,
ktoré nebolo dobyté Turkami, ale žilo pod stálou hroz-
bou ich nájazdov, sa stalo tým územím, ktoré bolo
pustošené v striedavom vojenskom šťastí cisárskej
a protihabsburskej strany. Víťazstvá a prehry povod-
ně velmi silného protestantizmu alebo militantného
katolicizmu často priamo záviseli od vojenskej alebo
politickej konštelácie. Úspěch sa však v priebehu sto-
ročia pomaly ale iste klonil na stranu protireformá-
cie, a to najmá od nástupu nekompromisného katolí-
ka Leopolda I. v roku 1657 na trón.
Velký podiel na víťazstve katolicizmu v krajině
mali jezuiti, združení v jednej spoločnej rakúskej pro-
vincii.1 Jej centrum bolo až do zrušenia řehole v roku
1773 vo Viedni, kde bolo tiež sídlo provinciála. Pa-
novníkem a poprednými katolickými feudálmi účin-
Rakúsku provinciu Societas Jesu založil sv. Peter Canisius
v roku 1551, teda ešte za života sv. Ignáca z Loyoly. Povodně
do nej patřili aj Cechy, Morava a Sliezsko, tie sa ale 1623 od-
dělili do samostatnej provincie. Vyber z literatury: SOCHER,
Antonius: Historia Provincial Austriae. Vindobonae 1740;
STIERLI, Josef: Die Jesuiten. Freiburg/Br. 1955; EBNETER,
Albert S. J.: Der Jesuitenorden. Zürich - Köln 1982; KRAP-
KA, Emil SJ. - M1KULA, Vojtech S.J. (ed.): Dějiny Spoločnos-
ti Ježišovej na Slovensku. Cambridge (Ontario) 1990.
ne podporovaná Spoločnosť Ježíšova sa vo svojom
pósobení spočiatku koncentrovala na rakúske územia,
no už v 16. storočí začala aj s prvými pokusmi pre-
niknúť do susedných krajin, v ktorých vládla Habs-
burská dynastia. Zvlášť ťažko sa dobývalo Uhorsko.
Až začiatkom 17. storočia sa tu jezuitom podařilo
definitivně usadit’ a vytvoriť vo svojom kolégiu v Trna-
vě prvé a po celú ďalšiu dobu svojho jestvovania naj-
významnejšie středisko svojho pôsobenia a to nielen
pre slovenské územie, ale aj pre celé Uhorsko.2 Po-
stupné vznikla potom celá sieť dalších kolégií, rezi-
dencií a misií,3 v tých oblastiach uherského králbv-
stva, ktoré neboli obsadené Turkami, najmá ale na
Slovensku.
Spojenie misionářského zápalu a premyslenej tak-
tiky prinieslo týmto vysoko váženým a velmi obáva-
ným záchrancom „poblúdených duší“ aj na Sloven-
sku čoskoro značné úspěchy, o to viac, že mali vo svo-
jich radoch mnoho pozoruhodných osobností a že si
mohli byť istí veíkej finančnej a politickej podpory
cisára, jeho dvora a jeho úradníkov.
Vo svojom pósobení sa jezuiti aj na Slovensku pri-
držiavali metod, vyskúšaných v dlhom boji za obro-
du náboženského života a presadenie katolíckej pra-
vovernosti. Popři výborné zorganizovanom školstve,
presvedčivej kazateískej a neúnavnej pastoračnej čin-
2 Výběr z literatury: Trnavský sborník. K 300. výročí založení uni-
versity v Trnavě. Bratilava 1935; DUBNICKY, Jaroslav:
Ranobarokový univerzitný kostol v Trnavě. Bratislava 1948;
KRAPKA - MIKULA 1990, c. d. (v pozn. 1), s. 28-36,
69-93.
3 K rozdielom medzi jezuitským kolégiom (stále sídlo s vlastnou
univerzitou alebo gymnáziom), rezidenciou (stále sídlo s pře-
vážné pastoračnou posobnosťou, bez vyššieho školstva) a misiou
131
ARS 39, 2006, 2
Pôsobenie Spoločnosti Ježišovej
v Banskej Stiavnici a jeho význam pre podobu a rozvoj
barokového umenia vmeste (roky 1649 — 1718)
Mária P0TZL-MALÍKOVÁ
Počiatky tzv. katolíckej reformy spadajú aj v Uhor-
sku, podobné ako v ostatných krajinách, už do 2. po-
lovice 16. storočia. Najbúrlivejšie a najosudovejšie
roky velkého konfesijného boja s protestantmi sa ale
odohrali v 17. storočí a skončili definitívnym víťaz-
stvom katolíckej strany až začiatkom 18. storočia.
Sťažili a skomplikovali ho partikulárně feudálně zá-
ujmy na jednej a absolutistické nároky panovníka na
druhej straně. Súčasne to bolo obdobie najváčšej ex-
panzie Turkov, ktorým sa podařilo obsadiť velké čas-
ti krajiny. Horné Uhorsko, teda dnešné Slovensko,
ktoré nebolo dobyté Turkami, ale žilo pod stálou hroz-
bou ich nájazdov, sa stalo tým územím, ktoré bolo
pustošené v striedavom vojenskom šťastí cisárskej
a protihabsburskej strany. Víťazstvá a prehry povod-
ně velmi silného protestantizmu alebo militantného
katolicizmu často priamo záviseli od vojenskej alebo
politickej konštelácie. Úspěch sa však v priebehu sto-
ročia pomaly ale iste klonil na stranu protireformá-
cie, a to najmá od nástupu nekompromisného katolí-
ka Leopolda I. v roku 1657 na trón.
Velký podiel na víťazstve katolicizmu v krajině
mali jezuiti, združení v jednej spoločnej rakúskej pro-
vincii.1 Jej centrum bolo až do zrušenia řehole v roku
1773 vo Viedni, kde bolo tiež sídlo provinciála. Pa-
novníkem a poprednými katolickými feudálmi účin-
Rakúsku provinciu Societas Jesu založil sv. Peter Canisius
v roku 1551, teda ešte za života sv. Ignáca z Loyoly. Povodně
do nej patřili aj Cechy, Morava a Sliezsko, tie sa ale 1623 od-
dělili do samostatnej provincie. Vyber z literatury: SOCHER,
Antonius: Historia Provincial Austriae. Vindobonae 1740;
STIERLI, Josef: Die Jesuiten. Freiburg/Br. 1955; EBNETER,
Albert S. J.: Der Jesuitenorden. Zürich - Köln 1982; KRAP-
KA, Emil SJ. - M1KULA, Vojtech S.J. (ed.): Dějiny Spoločnos-
ti Ježišovej na Slovensku. Cambridge (Ontario) 1990.
ne podporovaná Spoločnosť Ježíšova sa vo svojom
pósobení spočiatku koncentrovala na rakúske územia,
no už v 16. storočí začala aj s prvými pokusmi pre-
niknúť do susedných krajin, v ktorých vládla Habs-
burská dynastia. Zvlášť ťažko sa dobývalo Uhorsko.
Až začiatkom 17. storočia sa tu jezuitom podařilo
definitivně usadit’ a vytvoriť vo svojom kolégiu v Trna-
vě prvé a po celú ďalšiu dobu svojho jestvovania naj-
významnejšie středisko svojho pôsobenia a to nielen
pre slovenské územie, ale aj pre celé Uhorsko.2 Po-
stupné vznikla potom celá sieť dalších kolégií, rezi-
dencií a misií,3 v tých oblastiach uherského králbv-
stva, ktoré neboli obsadené Turkami, najmá ale na
Slovensku.
Spojenie misionářského zápalu a premyslenej tak-
tiky prinieslo týmto vysoko váženým a velmi obáva-
ným záchrancom „poblúdených duší“ aj na Sloven-
sku čoskoro značné úspěchy, o to viac, že mali vo svo-
jich radoch mnoho pozoruhodných osobností a že si
mohli byť istí veíkej finančnej a politickej podpory
cisára, jeho dvora a jeho úradníkov.
Vo svojom pósobení sa jezuiti aj na Slovensku pri-
držiavali metod, vyskúšaných v dlhom boji za obro-
du náboženského života a presadenie katolíckej pra-
vovernosti. Popři výborné zorganizovanom školstve,
presvedčivej kazateískej a neúnavnej pastoračnej čin-
2 Výběr z literatury: Trnavský sborník. K 300. výročí založení uni-
versity v Trnavě. Bratilava 1935; DUBNICKY, Jaroslav:
Ranobarokový univerzitný kostol v Trnavě. Bratislava 1948;
KRAPKA - MIKULA 1990, c. d. (v pozn. 1), s. 28-36,
69-93.
3 K rozdielom medzi jezuitským kolégiom (stále sídlo s vlastnou
univerzitou alebo gymnáziom), rezidenciou (stále sídlo s pře-
vážné pastoračnou posobnosťou, bez vyššieho školstva) a misiou
131