DOI Artikel:
Pötzl-Malikova, Maria: Pôsobenie Spoločnosti Ježišovej v Banskej Štiavnici a jeho význam pre podobu a rozvoj barokového umenia v meste (roky 1649-1718)
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51712#0165
V kanonickej vizitách z roku 1713 sa v krátkosti
popisujú aj ďalšie filiálně kostoly v Banskej Stiavnici.
Kaplnka sv. Anny dostala medzi časom nový oltář,
miesto „staršej“ sochy sv. Anny spomínanej v roku
1707, stál vtedy na hlavnom „elegantnom“ oltáři už
oltárny obraz. Napriek svojmu malému priestoru mala
kaplnka dva chóry, jeden kamenný „starý“, čiže zrej-
me ešte gotický a druhý dřevený, ďalej drevenú ka-
zatel’nicu a aj malý organ. Len kostolné náčinie jej
chýbalo, prinášali ho z „katedrálneho“ kostola, čiže
z farského kostola sv. Kataríny. Kaplnka Panny Má-
rie Snežnej mala vtedy len jeden oltář, před ktorým
sa každú středu slúžila omša. Mutovaná zvonica sa
nachádzala nad městskou školou a mala tri zvony,
fara, ktorú spravovali jezuiti, bola v blízkosti farské-
ho kostola, městský špitál sa vrátil na to miesto, kde
kedysi stál — podlá vizitácie bol vytvořený z bývalého
kostolíka sv. Alžběty.
V spise sa nakoniec poznamenává, že hoci Banská
Štiavnica nemá výsady tzv. artikulárnych miest, predsa
len, v zmysle šopronského sněmu tu móžu volné slú-
žiť pobožnosť aj evanjelickí kazatelia a to vo vlastnej
modlitební. Sú traja, z toho dvaja, Daniel Miller a Mi-
chal Umbehavebr sú Němci, třetí, Izák Andritius je
Slovák.
Další dóležitý spis, ktorý sa v archíve banskoštiav-
nických jezuitov z roku 1713 zachoval, obsahuje súk-
romné poznámky superiora P. Adama Kirchmayera
o príjmoch a výdavkoch rezidencie.71 172 Jeho pre nás naj-
dóležitejšia časť nesie nápis De Templo Nastro a týká sa
prevažne novej výzdoby kostola Nanebovzatia Panny
Márie, ktorú superior objednal alebo o nej uvažoval.’73
I71V majetku Slovenského banského múzea v Banskej Stiavnici
sa nachádza viacero soch, u ktorých sa dá predpokladať, že
vznikli v tomto období, a že pochádzajú z tohto kostola. Ich
proveniencia a časové zaradenie nie sú však celkom isté. Za
upozornenie na tieto diela ďakujem Mgr. Márii Čelkovej.
I72MOL, Actajesuitica regestrata, Res. Schemnicziensis, c. d. (v pozn.
12), Fasc. 2, č. 37. Kusé výpisky sa nachádzajú v MTI MTA
v Budapešti, pod č. 01610-01612. Poměrně obsiahly spis má
tieto časti: Proventus Propne Parochiales 1713, De Templo Nostro,
Varia Notanda. Nie je signovaný, len dodatočne sa na ňom
nachádza poznámka od P. Benedikta Mayerla, že pochádza
z pera vtedajšieho superiora P. Adama Kirchmayera.
I73V prílohe č. III publikujeme tu z tejto časti spisu len tie body,
ktoré sú pre nás zaujímavé.
Dozvedáme sa z nej, že poslal do Viedne prokurátovi
provincie zlato a striebro z majetku kostola, z čoho mali
vyhotovit’ v Augsburgu nový tabernákel pre hlavný
oltář a to podlá „ velmi elegantnej“ kresby, nachádza-
júcej sa u prokurátora. V roku 1715 stálo už toto dielo
„výnimočnej invencie“, ktoré samo málo hodnotu asi
dvetisíc zlatých, na hlavnom oltáři kostola.174
Z poznámok superiora Kirchmayera ďalej vieme,
že hlavný oltář ešte stále nebol dokončený, že tam
miesto retábula ešte stále visel před prázdnou stěnou
velký krucifix, zrejme ten istý, ktorý spomína už vizi-
tácia roku 1707.175 Známy jezuitský maliar, fráter
Krištof Tausch, ktorý sem prišiel z Trenčína videi túto
neuspokojivú situáciu a navrhol dve možnosti rieše-
nia, pre ktoré slubil poslať kresebné návrhy.176 Prvé
riešenie by ponechalo oltář v takom stave v akom je,
len by sa bola vymalovala stená za ním, v druhom by
sa vytvořil celkom nový oltář „na viedenský spósob“,
ktorý by ale stál 3000 zlatých. Superior mal už aj
vyhliadnutého donátora tohto oltára: mal ním byť
vtedajší hlavný komorný gróf, ktorý už dlhšie preja-
vil ochotu sa o postavenie nového hlavného oltára
postarať. Len čo prídu Tauschove kresby chcel ho páter
Kirchmayer navštíviť, aby sa s ním o tejto záležitosti
„porozprával“ a pri tom „mendikoval“.
Tauschove návrhy nepoznáme, zrejme sa nezacho-
vali a nie sme ani informovaní o tom, ako sa události
vyvíjali ďalej. Pravděpodobně nedošlo ku žiadnej re-
alizácii, pretože sa o nej nikde nehovoří. Až z roku
1726 máme správy o postavení nového hlavného ol-
tára, z prostriedkov, ktoré na to věnoval vtedajší hlav-
ný komorný gróf, baron Wenzl von Sternbach.177 Pre
'^Historia domus, c. d. (v pozn. 11), s. 102; ÖNB, Litterae Annuae,
c. d. (v pozn. 14), za rok 1715, s. 25 (...tabemaculo novo Augustae
Vindelicorum rara inventione et nova methodo elaborátům...).
175Pozri přílohu č. I. Podlá textu tejto vizitácie nahradil tento
kříž dva „staré obrazy“, ktoré na tomto mieste viseli před ním.
17<;Pasáž o Tauschovi citujú už autoři: DZIURLA, Henryk: Chris-
tophorus Tausch uczen Andrei Pozza. Wroclaw 1991, s. 264-265
a MIKÓ 1997, c. d. (v pozn. 149), s. 157-158, pozn. 58.
177Historia domus, c. d. (v pozn. 11), s. 144. Ku velkému mecénovi
banskoštiavnických jezuitov Jozefovi Andrejovi Wenzlovi, ba-
ronovi von Sternbach pozri najmä: BALÁŽOVÁ, Barbara: Ba-
rokové sochařstvo v Kremnici. Bratislava 2003 (nepublikovaná
dizertačná práca na Ústave dějin umenia SA V), s. 81-116.
157
popisujú aj ďalšie filiálně kostoly v Banskej Stiavnici.
Kaplnka sv. Anny dostala medzi časom nový oltář,
miesto „staršej“ sochy sv. Anny spomínanej v roku
1707, stál vtedy na hlavnom „elegantnom“ oltáři už
oltárny obraz. Napriek svojmu malému priestoru mala
kaplnka dva chóry, jeden kamenný „starý“, čiže zrej-
me ešte gotický a druhý dřevený, ďalej drevenú ka-
zatel’nicu a aj malý organ. Len kostolné náčinie jej
chýbalo, prinášali ho z „katedrálneho“ kostola, čiže
z farského kostola sv. Kataríny. Kaplnka Panny Má-
rie Snežnej mala vtedy len jeden oltář, před ktorým
sa každú středu slúžila omša. Mutovaná zvonica sa
nachádzala nad městskou školou a mala tri zvony,
fara, ktorú spravovali jezuiti, bola v blízkosti farské-
ho kostola, městský špitál sa vrátil na to miesto, kde
kedysi stál — podlá vizitácie bol vytvořený z bývalého
kostolíka sv. Alžběty.
V spise sa nakoniec poznamenává, že hoci Banská
Štiavnica nemá výsady tzv. artikulárnych miest, predsa
len, v zmysle šopronského sněmu tu móžu volné slú-
žiť pobožnosť aj evanjelickí kazatelia a to vo vlastnej
modlitební. Sú traja, z toho dvaja, Daniel Miller a Mi-
chal Umbehavebr sú Němci, třetí, Izák Andritius je
Slovák.
Další dóležitý spis, ktorý sa v archíve banskoštiav-
nických jezuitov z roku 1713 zachoval, obsahuje súk-
romné poznámky superiora P. Adama Kirchmayera
o príjmoch a výdavkoch rezidencie.71 172 Jeho pre nás naj-
dóležitejšia časť nesie nápis De Templo Nastro a týká sa
prevažne novej výzdoby kostola Nanebovzatia Panny
Márie, ktorú superior objednal alebo o nej uvažoval.’73
I71V majetku Slovenského banského múzea v Banskej Stiavnici
sa nachádza viacero soch, u ktorých sa dá predpokladať, že
vznikli v tomto období, a že pochádzajú z tohto kostola. Ich
proveniencia a časové zaradenie nie sú však celkom isté. Za
upozornenie na tieto diela ďakujem Mgr. Márii Čelkovej.
I72MOL, Actajesuitica regestrata, Res. Schemnicziensis, c. d. (v pozn.
12), Fasc. 2, č. 37. Kusé výpisky sa nachádzajú v MTI MTA
v Budapešti, pod č. 01610-01612. Poměrně obsiahly spis má
tieto časti: Proventus Propne Parochiales 1713, De Templo Nostro,
Varia Notanda. Nie je signovaný, len dodatočne sa na ňom
nachádza poznámka od P. Benedikta Mayerla, že pochádza
z pera vtedajšieho superiora P. Adama Kirchmayera.
I73V prílohe č. III publikujeme tu z tejto časti spisu len tie body,
ktoré sú pre nás zaujímavé.
Dozvedáme sa z nej, že poslal do Viedne prokurátovi
provincie zlato a striebro z majetku kostola, z čoho mali
vyhotovit’ v Augsburgu nový tabernákel pre hlavný
oltář a to podlá „ velmi elegantnej“ kresby, nachádza-
júcej sa u prokurátora. V roku 1715 stálo už toto dielo
„výnimočnej invencie“, ktoré samo málo hodnotu asi
dvetisíc zlatých, na hlavnom oltáři kostola.174
Z poznámok superiora Kirchmayera ďalej vieme,
že hlavný oltář ešte stále nebol dokončený, že tam
miesto retábula ešte stále visel před prázdnou stěnou
velký krucifix, zrejme ten istý, ktorý spomína už vizi-
tácia roku 1707.175 Známy jezuitský maliar, fráter
Krištof Tausch, ktorý sem prišiel z Trenčína videi túto
neuspokojivú situáciu a navrhol dve možnosti rieše-
nia, pre ktoré slubil poslať kresebné návrhy.176 Prvé
riešenie by ponechalo oltář v takom stave v akom je,
len by sa bola vymalovala stená za ním, v druhom by
sa vytvořil celkom nový oltář „na viedenský spósob“,
ktorý by ale stál 3000 zlatých. Superior mal už aj
vyhliadnutého donátora tohto oltára: mal ním byť
vtedajší hlavný komorný gróf, ktorý už dlhšie preja-
vil ochotu sa o postavenie nového hlavného oltára
postarať. Len čo prídu Tauschove kresby chcel ho páter
Kirchmayer navštíviť, aby sa s ním o tejto záležitosti
„porozprával“ a pri tom „mendikoval“.
Tauschove návrhy nepoznáme, zrejme sa nezacho-
vali a nie sme ani informovaní o tom, ako sa události
vyvíjali ďalej. Pravděpodobně nedošlo ku žiadnej re-
alizácii, pretože sa o nej nikde nehovoří. Až z roku
1726 máme správy o postavení nového hlavného ol-
tára, z prostriedkov, ktoré na to věnoval vtedajší hlav-
ný komorný gróf, baron Wenzl von Sternbach.177 Pre
'^Historia domus, c. d. (v pozn. 11), s. 102; ÖNB, Litterae Annuae,
c. d. (v pozn. 14), za rok 1715, s. 25 (...tabemaculo novo Augustae
Vindelicorum rara inventione et nova methodo elaborátům...).
175Pozri přílohu č. I. Podlá textu tejto vizitácie nahradil tento
kříž dva „staré obrazy“, ktoré na tomto mieste viseli před ním.
17<;Pasáž o Tauschovi citujú už autoři: DZIURLA, Henryk: Chris-
tophorus Tausch uczen Andrei Pozza. Wroclaw 1991, s. 264-265
a MIKÓ 1997, c. d. (v pozn. 149), s. 157-158, pozn. 58.
177Historia domus, c. d. (v pozn. 11), s. 144. Ku velkému mecénovi
banskoštiavnických jezuitov Jozefovi Andrejovi Wenzlovi, ba-
ronovi von Sternbach pozri najmä: BALÁŽOVÁ, Barbara: Ba-
rokové sochařstvo v Kremnici. Bratislava 2003 (nepublikovaná
dizertačná práca na Ústave dějin umenia SA V), s. 81-116.
157