DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Woodfield, Richard: Ernst Gombrich and Max Dvořák
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31179#0140
Gombrich sa v roku 1936 presťahoval do Ang-
licka a začal pracovať v The Warburg Institute,
vedenom bývalým Dvořákovým študentom Fritzom
Saxlom. Začal na pozícii výskumného asistenta spra-
cúvajúceho materiály Abyho Warburga, následné
prednášal o renesančnej kultúrnej historii a nakoniec
sa stal profesorom dějin klasickej tradicie. Rezolutné
trval na tom, aby ho študenti vnímali ako historika
kultury, nie ako historika umenia, ironicky tak kráča-
júc po ceste, o ktorej svojho času Wickhoff uvažoval
ako o vhodnej právě pre Dvořáka. Popři pósobení
v The Warburg Institute si budoval kariéru komen-
tátora dějin umenia. Sám seba videi ako následovníka
tradicie založenej Wickhoffom a udržovanej Dvořá-
kom v ich
Celv rad studií svědčí o Gombrichovom trvalom
záujme o otázky začlenenia dějin umenia v rámci šir-
šieho spoločenského a kultúrneho kontextu, pričom
pravděpodobně najznámejšou publikáciou v tejto
súvislosti je 7/? ážwvA HA/ory. Prvá polovica
tejto práce je vlastně rozvinutím myšlienok, ktoré po
prvýkrát formuloval vo svojej absolventskej práci.
Druhá polovica potom argumentuje v prospěch takej
analýzy historických syndrómov, v ktorej sa sledova-
nie slohu spája so sledováním behaviorálnych vzor-
cov Tento aspekt bol v súlade s ním zdůrazňovaným
významom hrania rolí v spoločenskom živote.
Asi najpodstatnejším dosledkom odmietnutia
myšlienky existencie „Umenia" bolo odmietnutie
dějin umenia ako životaschopnej akademickej dis-
ciplíny. Namiesto nej presadzoval praktizovanie „cu-
pology", v ktorej móže byť umělecké dielo objektom
rozmanitých otázok zo strany viacerých disciplín.
Vyjádřil však sklamanie z toho, že nástup tzv. nového
dějepisu umenia viedol k úpadku záujmu o problémy
specifické pre umeleckú prax. Anglofónna verejnosť
sa však k jeho záujmu o viedenské myšlienkové
dedičstvo a špeciálne o témy, načrtnuté Dvořákom
a Schlosserom, stavala 1'ahostajne.
P/rÁAJ ^ <%?^AAAry Aí. TTWhM
138
licka a začal pracovať v The Warburg Institute,
vedenom bývalým Dvořákovým študentom Fritzom
Saxlom. Začal na pozícii výskumného asistenta spra-
cúvajúceho materiály Abyho Warburga, následné
prednášal o renesančnej kultúrnej historii a nakoniec
sa stal profesorom dějin klasickej tradicie. Rezolutné
trval na tom, aby ho študenti vnímali ako historika
kultury, nie ako historika umenia, ironicky tak kráča-
júc po ceste, o ktorej svojho času Wickhoff uvažoval
ako o vhodnej právě pre Dvořáka. Popři pósobení
v The Warburg Institute si budoval kariéru komen-
tátora dějin umenia. Sám seba videi ako následovníka
tradicie založenej Wickhoffom a udržovanej Dvořá-
kom v ich
Celv rad studií svědčí o Gombrichovom trvalom
záujme o otázky začlenenia dějin umenia v rámci šir-
šieho spoločenského a kultúrneho kontextu, pričom
pravděpodobně najznámejšou publikáciou v tejto
súvislosti je 7/? ážwvA HA/ory. Prvá polovica
tejto práce je vlastně rozvinutím myšlienok, ktoré po
prvýkrát formuloval vo svojej absolventskej práci.
Druhá polovica potom argumentuje v prospěch takej
analýzy historických syndrómov, v ktorej sa sledova-
nie slohu spája so sledováním behaviorálnych vzor-
cov Tento aspekt bol v súlade s ním zdůrazňovaným
významom hrania rolí v spoločenskom živote.
Asi najpodstatnejším dosledkom odmietnutia
myšlienky existencie „Umenia" bolo odmietnutie
dějin umenia ako životaschopnej akademickej dis-
ciplíny. Namiesto nej presadzoval praktizovanie „cu-
pology", v ktorej móže byť umělecké dielo objektom
rozmanitých otázok zo strany viacerých disciplín.
Vyjádřil však sklamanie z toho, že nástup tzv. nového
dějepisu umenia viedol k úpadku záujmu o problémy
specifické pre umeleckú prax. Anglofónna verejnosť
sa však k jeho záujmu o viedenské myšlienkové
dedičstvo a špeciálne o témy, načrtnuté Dvořákom
a Schlosserom, stavala 1'ahostajne.
P/rÁAJ ^ <%?^AAAry Aí. TTWhM
138