Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Hinweis: Ihre bisherige Sitzung ist abgelaufen. Sie arbeiten in einer neuen Sitzung weiter.
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 44.2011

DOI Heft:
Nr. 2
DOI Heft:
Obsah / Contents
DOI Artikel:
Gerát, Ivan: Poznámky k vizuálnej topike stredovekých obrazov martýrií na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.31179#0163

DWork-Logo
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
STUDIE / ARTICLES

ARS 44, 2011, 2

Poznámky k vizuálnej topike
středověkých obrazov martýrií na Slovensku

Ivan GERÄT

Kultúrnohistorické súvislosti obrazov sa rozpre-
stierajú róznymi smermi. Nasledujúce poznámky sa
pokúšajú podať stručný prehfad myšlienok, ktoré
sa v staršej aj celkom nedávnej literatuře spájajú
s opakovanými kompozíciami a motívmi obrazov
martýria, s ich dobovým pochopením a historickými
funkciami. V prvej časti ide o všeobecné myšlienky,
v druhej časti o také, ktoré bezprostrednejšie súvisia
s vizuálnou analýzou obrazov.
Ideové súradnice fenoménu martýria
Kult mučeníkov sa rozvinul nielen v kresťanstve,
ale aj v iných náboženstvách, ba dokonca aj pri uc-
tievaní martýrov světského, politického charakteru.
Z politického, resp. sociologického hl'adiska sa dá
povedať, že martýrmi sa stávajú zváčša přívrženci
menšinového presvedčenia, ktoré stojí v opozícii
proti váčšinovej kultúrež Predpokladom vzniku ta-
kejto situácie je úsilie vládnucej moci homogenizovať
spoločnosť násilným potlačením subjektivity, ktorá
reprezentuje alternativně hodnoty. Mučenie a popra-
va odporcov vládnucej moci sa móže inscenovať aj
ako veřejné predstavenie, aby mohol ich zastrašujúci
efekt zasiahnuť aj tých členov spoločenstva, ktorých

' KLAUSNER, S. Z.: Martyrdom. In: WUTHNOW R- (ed.):
Washington 1998, s. 494-497.
2 BURSCHEL, P. - DISTELRATH, G. - LEMBKE, S. (ed.):
Köln 2000, s. 10.
BAUMEISTER, Th. :
2% Rom - Freiburg i. B. — Wien 2009, s. 17.

sa priamo netýkán Martýri však víťazia nad svojimi
mučitefmi, lebo sa nedajú zlomiť a ostanu věrní
tomu, čo sami pociťujú ako zmysluplné. Svojou
obeťou potvrdzujú hodnoty, nad ktorými vladár
nemá moc.
Sebaobetovanie ako formu vzdoru voči násiliu
tyranskej moci poznali aj predkresťanské kultury.
Hrdinstvo dobrovofnej smrti sa odovodňovalo
morálně, resp. nábožensky motivovanou úctou k zá-
konu. Tým móže byť politický zákon (napr. u Sokra-
ta), alebo zákon, daný jediným pravým Bohom
v monoteistickom zmysle. Dóležitým príkladom zo
židovskéj tradicie je vzbura Machabejcov. Ich smrť
bola alternativou voči rešpektovaniu rozhodnutí
vládnucej moci, ktorá násilné presadzovala odpad-
líctvo, čím ohrožovala identitu židovských veriacich
(1 Mach. 43-67; 2 Mach. 29-41)ť Radšej podstúpili
kruté mučenie a smrť, než by sa poddali kráfovi,
keď ich nutil proti ich zákonu jesť bravčové maso
(2 Mach. 7.1-42). Podobnosť voči křesťanským mar-
týrom potvrdzuje aj liturgická úcta, ktorú stredovekí
kresťania na mnohých miestach prejavovali siedmim
svátým machabejským bratom a ich matkeť
Židovské a helemstické tradicie křesťanstvo na-
novo přehodnotilo." Namiesto individuálno-etickej
** SCHREINER, K.: Ph72ř/%rýpřf. KnTg
Opladen 2000, s. 2-53.
^ K významu antickej tradicie por. GEMEINHARDT, P:
Märtyrer und Martyriumsdeutungen von der Antike bis zur
Reformation. In: 120, 2009, s.
289-322, tu s. 292.

159
 
Annotationen