Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

ných vývinových štádiách ludskej psychiky, takže sa
s prichádzajúcimi generáciami neustále obnovuje aj
napriek kritickým a skeptickým hlasom.
Aj z 15. storočia sa zachovali správy o dobovom
vnímaní obrazov martýria. Anonymný pražský
augustinián roku 1395 napísal, že obrazy
y'4ptv/oE? múžAý „
mAř y; 4)
Domimkánsky kardinál Giovanni Dominici
doporučoval vo svojom pedagogickom diele RgypA
A c/vw(1403), aby sa už děti kon-
frontovali s obrazmi martýria A Okolo roku 1430
odporúčal zobrazovanie martýria augustiniánsky
pustovník Andrea Biglia. Hovoří, že martýrov třeba
malovať na námestiach a na steny kostolov, aby po-
núkali divákom žiarivý příklad svojej svátosti. Pohfad
na rozmanité mučenie martýrov má vyvolávať v duši
divákov prežívanie rovnakých múkA"
Na rozdiel od iných motívov obrazovej hagiogra-
ňe, význam scén martýria nepoklesol ani v ranom
novověku. Zložité historické okolnosti viedlt k jeho
rozšíreniu o nových protestantských martýrov, takže
do uctievania martýrov sa pnmiešali momenty vzájom-
nej konfesionálnej nevraživosti. Opátovne sa prejavila
dóležitá úloha, ktorú příběhy a obrazy martýrií hrajú
pri utváraní sociálnych spoločenstiev, pri vytyčovaní,
testovaní, porušovaní, rušení a novom vyjednávaní
hraníc medzi fudským a nefudským, svátým a profán-
nym, právom a neprávosťou, vinou a nevinouc
Súdenie
Mnohé obrazy martýrií sprevádza aj obraz súdenia
svátca či svátice. Aj keď súdenie je aktom výkonu prá-
va, legálna rovina zobrazených procesov autorov le-

^ KALINA, P.: Cordium penetrativa. An Essay on Iconoclasm
and Image Worship arond the Year 1400. In: 43,
1995, s. 247-257, tu s. 248 a 256:
toAA/??píMWi tcr44
A/%* 4pí4ř%W tff
ROSLER, A. (ed.): R4r4AA^4
44 p44<7gígÁiYA% lAA/íj 7 4. J4. Fteibutg i. B.
1894, s. 26 ff. Cit. podlá TAMMEN, S.: Gewait im Bilde: Iko-
nographien, Wahrnehmungen, Ästhetisierungen. In: BRAUN,
M. — HERBERICHS, C. (ed.): AíiEř/kAr. RM4244^
— München 2005, s. 307-339, tu s. 327 a 328.

giend příliš nezaujímala. Právny kontext zobrazených
prípadov patřil vo váčšine prípadov pohanskému svě-
tu, ktorého legitimitu kresťanskí spisovatelia hodnotili
z novej, kritickej perspektivy. Z teologického hladiska
obrazy akcentujú podobnosť súdenia martýrov pro-
cesu, ktorý predchádzal ježišovým pašiám. Popři tejto
hlavnej myšlienkovej linii obrazy aj legendy rozvij ali
ďalšie motivy, například konfrontáciu svátých panien
s eroticky motivovanými návrhmi. Tieto ponuky sú
pre martýrku nepřijatelné. Ak si mladá žena ako ty-
pická svátá panna zvolila Krista za svojho nebeského
ženicha, Pažko sa može odovzdať běžnému smrtel-
níkovi. Ak sa přesvědčila o pravdě kresťanskej viery,
ťažko sa móže vrátiť k uctievaniu idolov. Analýza
malieb, věnovaných tejto tematike, preto stojí před
širokým komplexom otázok. Například: aké kultúrne
normy, modely a představy obrazy reprezentovali,
s akými hodnoteniami sa spájali? Akým spósobom
sa inscenovalo konanie postáv? Akú úlohu zohrávalo
tělo a telesnosť?
Súdenie svátca či svátice sa obvykle modelova-
lo podlá súdenia Krista, opísaného v evanjeliách
a stvárneného v početných obrazových cykloch.
Používanie rovnakých motívov a kompozičných
schém motivovalo hlavně úsilie o vyjadrenie svátosti.
V najobvyklejšej verzii vizuálnej reprezentácie súde-
ný svátec či svática stojí před hodnostárom, sediacim
na tróne. Podobné ako ježíš, martýr představuje
morálnu autoritu, založenú na intímnom kontakte
s křesťansky pochopenými nebeskými mocnosťa-
mi a večnosťou. Legálna moc a autorita (^cAhAn)
vladára kontrastuje s vážnosťou a dóstojnosťou (g/n-
MAr, resp. svátcaA Základný rozdiel medzi
oboma charaktermi spočívá vo vysvětlení toho, čo
je pravá zbožnosť
^ T AMMEN 2005, c. d. (v pozn. 25), s. 328, cituje jeho E4w*
4^ AEÉA4, 44^^' E 4cEn4ďyK44r BřTwKAi Or4A4
podlb PFISTERER, U.: D4 K^^E4'4rďAr 4řr Rt-
RAř G^rA444 Stuttgart 2002, s. 134 ff.
Por. BURSCHEL, P: ÚAfAw ^w4 U%E^fM'A/G4. Z^/r R^/Ar
4^r A 4řry74'4^ München 2004, s. 3 a 288,
k novému uctievaniu katolických martýrov po tridentskom
koncile s. 218.
^ Tieto latinské pojmy sa často používali ako synonyma. Pozři
BALSDON, J. P. V D.: Auctoritas, Dignitas, Otium. In: TA
(7An4A^^Eř4y, 10,1960, s. 43-50.

162