Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

2. DJTAA jw/M y iM D^roy, y ArtA
JM ýA^2^, lúy<?A 7. JAtAM 73. ytňwáb. Tb/o.- ÚDU TTIý B-
BrAt; 2007.


2. 3V7AA yyA^ y /<gywťy yy. B^or^ Az^úúJ wúK y c/Úr^
yy. B^ort, Aytc/A^^2cyy^AP^/ytAÍ3A, B^y/OBy^tA?, 73*02.
Tvtc.* ÚDU 3MIý T U^/x^řr^yJ, 72F2.

kompozícia vhodné ilustruje křesťanský názor,
podl'a ktorého majú byť idoly zničené, lebo ich
uctievanie je urážkou pre jediného pravého Boha,
Ježiša Krista. Scény ničenia pohanských sôch a svatyň
vyjadřovali po mnohé storočia křesťanské pohrdá-
me staršími náboženstvami. Právně a ideologické
východiská deštruktívnych akcií voči idolom siahajú
spáť k druhému prikázaniu dekalógu: ú
woÆ, ňúo, čo yé
w y)o<V jz?
^ (Ex. 20.4-5) Túto vetu uviedol do
křesťanského kontextu Tertulián, podl'a ktorého je

Podl'a DOUZINAS, C.: The Legalip^ of the Image. In: TA
ATcťřr/? Kw RgyzA, 63, 2000, s. 813-830, tu s. 814.

idolatria „ňúy/pv/? yúňlw/T? /htú/ýéýoObraz
svátca či svátice, ktorí ničia idoly, znamenal z tohto
pohl'adu paradoxný obrat právneho stavu: v očiach
kresťanov nie je zločincom súdený, ale jeho sudca.
V spoločnosti, založenej na viere, nemohol tento typ
scény nikdy stratiť svoj význam.
Banskobystrický obraz z raného 16. storočia
[Obr. 3] představuje humanistickejšiu verziu rovna-
kej témy, lebo vynechává zásah nadprirodzených sil
a přidává ďalšiu historická rovinu interpretácieú Sa-
motná svática sa rozháňa kladivom, aby zničila sochu
bóžika, ktorý stojí ako obvykle na štípe. Heroizmus
^ Por. ŠUGÁR, M.: Náčrt ikonograňe oltára sv. Barbory vo
farskom kostole Nanebovzatia Panny Marie v Banskej Bys-

164