Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

jej činu podčiarkuje aj obraz v obraze, predstavujúci
starozákonný prototyp ženskej hrdinky — Juditu,
ktorá sťala Holoferna.
Případ sv. Barbory inak představoval středověkým
kresťanom netolerantný přístup obhajcov nekřes-
ťanských náboženstiev ako vlastnú příčinu martý-
ria sväticeT Keďže touto netolerantnou osobou
bol Barborin otec, netolerancia spósobila rodinnú
tragédiu. Takáto podoba příběhu si vyžiadala mo-
dihkáciu obvyklého obrazu diskusie s mocnárom,
resp. súdenia do inej podoby. Tabul'ovà mal'ba z ja-
zernice (1517) představuje zdanlivo nevinnu diskusiu
svätice s otcom před stavbou poschodového domu.
Podl'a legendy išlo o vezu, na ktorú nechala svática
umiestniť tri okna ako symbol Svátej Trojice. Za
rozporom svätice s otcom v otázkách viery možno
počuť ježišove šlová: ,^4/è /MřA/o
^ wwk y
(Luk.
14.26) Opis kondiktu medzi otcom a dcerou mohol
povodně slúžiť ako emocionálně pósobivá výzva
k opusteniu tradičného náboženstva v prospěch
křesťanstva. Jeho obraz v tradičné kresťanskej spo-
ločnosti posúval doraz od výzvy k opusteniu vlast-
ných kultúrnych korehov smerom k radikálnemu
příkladu obrany křesťanského učenia.
V obrazoch svátíc, odolávajúcich lákavým ponu-
kám vladárov v mene věrnosti svojmu nebeskému
ženichovi pribúdali ďalšie motivy a detaily. Na ta-
bul'ovej mal'be retabula sv. Žohe zo Sásovej (okolo
1440) [Obr. 4] stojí svática před vladárom Deciom,
pričom ju dvaja muži bičujú hnědými metličkamiO
Na polonahom tele svätice vidno stopy mučenia,
podobné Kristovi po bičovaní. K obvyklému zdó-
razneniu podobnosti mučeníčky a Krista sa přidává

trici. In: KUBÍK, V. (ed.): DoKTzgAÁwvK y yř^K ArCé
- 73*2<$). České Budějovice 2006, s. 329-346. Por. aj
CIDLINSKA, L.: Oltář sv. Barbory v Banskej Bystrici z dielne
Pavla z Levoče. In: AK, 20, 1987, č. 2, s. 41-53.
^ V umění strednej Europe ho najviac preslávilo vroclavské
retabulum. Pozři LABUDA, A.: IEroKiyKF o/Ary vy. BďKrt
ňyčrrt. Poznaň 1984.
^ MALKIEWICZ, H.: O póznošredniowiecznej ikonograňi
i kulcie šw. Zoňi z trzema córkami w Malopolsce. In:
AAonbř ar/Aw, 26,1990, s. 27-70, tu s. 63, identiňkuje švábce
na křidlách ako ranú formu zobrazenia sv. Žohe, resp. pri


4. B/ň7M%7Mř itwÁť, fďKAyb y cAbv tu Žyíř yc
B^KbByAvM, oKó 7440. KA.*Í.
7Ž2A

ďalší význam: k svátici zozadu přistupuje starší ple-
šatý muž s hnědou bradou, ktorý má nielen chlipný
pohl'ad, ale sa priam obal'uje sukňou svätice. Psy-
chologické napätie scény tak dostává určitý sexuálny
podtón, ktorý má špeciálny význam právě v příběhu
bičovaní jej dcery Fides. K tradičnej identiňkácii postavy
ako Agáty pozři RADOCSAY 1955, c. d. (v pozn. 9), s. 461;
a CIDLINSKÁ 1989, c. d. (v pozn. 9), s. 72. STINTZI,
P: Sophia mit ihren drei Töchtern Fides, Spes und Caritas
(Pishs, Elpis und Agape) von Rom. In: EaxbLw dKKA??
KwMgmpAh Zv. 6. Ed. W BRAUNFELS. Rom — Freiburg i. B.
-Basel-Wien 1974, stí. 382-384, čítal jednotlivé obrazy ako
martýria dcér sv. Žohe. Pri scénách predvádzajúcich ženské
tělo však vzniká probtém s vekom, lebo dcéry malt pódia
legendy 9, 10 a 12 rokov. Por. SAXER, V: Sophia v. Rom.
In: jAxz/KwýžA TK/ogň* LAK. Zv. 9. Ed. W KASPER.
Freiburg i. B. 2000, stí. 733-734.

165