Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

y. Wř%7<?pyzAýz WA 77., AéW4 wVK ^ c/73rď jy. Láwňv<3, 4<?tA/
yy. IVyh^M, 74m2%W, <W/o 7370 — 73*20. D7c.'7. Cřr37 7222.

sv. Agáty, s ktorou zvykli ženu identiňkovať. Porov-
náme s Agátou má zmysel, aj keď išlo o sv. Zoňu,
lebo v tomto případe sa jej legenda skladala zo star-
ších hagiografických topoi. Agáta si podl'a legendy
dokázala uchovať svoje panenstvo aj napriek tomu,
že konzul Quintilianus ju poslal do bordelu, kde ju
mala okrem mučenia priviesť k povol'nosti aj skúsená
prostitutka Afrodisiak" Sásovský obraz představuje
polonahé ženské tělo, zraňované nielen údermi bičov,
ale aj chlipnými pohfadmi a pohybmi mužov. Téma
panenstva v ňom zaznieva s osobitnou naliehavos-
ťou. Podobná interpretácia nie je len modernou pro-
jekciou. Už zo začiatku 15. storočia existujú doklady
o tom, že obrazy svátíc mohli vzbudzovať fyzické
tužby. Roku 1417 radikálny husitský kritik obrazov

" CARRASCO, M. E.: An Early IRustrated Manuscript of the
Passion of St. Agatha (Paris, Bibl. Nat., Ms. Lat. 5594). In:
24,1985, s. 19-32.
^ „... řxyW^gp^ú^yyw/^yirgi^^... ygA/AW^ryAt^^yrMy^Vy
^4 r^rAy..." — KALINA 1995, c. d. (v pozn. 24), s. 254.
Témě sa věnovali aj divadelně hry. -JEFFERIS, S.: "The Saint
Catherine Legend" of the Legenda Aurea, traced through its

Jakoubek ze Stříbra v stopách Mikuláša z Drážďan
a Jána Husa zdórazňoval, že
Iné akcenty sa objavujú v obrazoch súdenia Ka-
taríny Alexandrijskej.^ Mladá princezně dokázala
presvedčiP filozofov, najatých cisárom Maxentiom.
Kataríninu dišputu u nás zobrazili například na oltá-
roch z Levoče (1469), Turian (před 1500) a Bardejova
(1510). Tieto kompozície sú riešené rožne: v Levoči
stojí argumentujúca Katarina pod anjelom — symbo-
lom inšpirácie — na favom okraji obrazu, oproti sku-
pinke učencov; v Turanoch učenci sto ja po stranách
jej trónu, v Bardejove zasa vytvárajú spodnú časť
polkruhovej kompozície, ktorej vrchol tx^orí hlava
svätice. V každej z týchto kompozici! patří Kataríne
dominantně postavenie, obrazovo zdorazňujúce jej
převahu nad učencami. Význam tejto tematiky pre
představivost' fudí neskorého středověku vystihuje
fakt, že aj Ján Hus, kritický a učený náboženský re-
formátor, sa krátko před svojím vlastným upálením
na kostnickom koncile odvolával právě na příklad
Kataríninej vytrvalosti v dispute s učencami: „TTý
ýy g/ WAf VWTT/M A otAoAP ryo/h ^
ýyý/A? KAW ývAg ýč*ýý ^y^ýyr^ pVP&A#
Další okruh významov, ktorý mohla připomínat'
kompozícia súdenia představuje příběh sv Vavrinca,
zobrazený v Hrabušiciach (okolo 1510 — 1520). Před
cisára privádzajú dvaja muži pápeža v brokátovom
ruchu s tiarou na hlavě a so svátožiarou [Obr. 5].
Pápež Sixtus II. podl'a ZA/ýýy^ýypri svojom zajatí
instruoval Vavrinca, aby rozdai církevně poklady
chudobným a tak ich zachránil před konhškáciou.
Pápežov pokyn sa stává originálnym vedfajším
motívom scény súdenia: mladý svátec v skvostnej
brokátovej dalmatike stojí kúsok za argumentujúcim
cisárom a pozorné načúva. Význam motivu potvr-
dzuje následujúca kompozícia rozdávania pokladov,
ktorá vyzerá skór ako kázeň Vavrinca, obklopeného
German Translations and other German Versions in Prose,
Verse, and as a Play. In: DUNN-LARDEAU, B.:
VUrM. 3ýV v'AK úý/EW. Montréal 1986, s. 253-265, tu
s. 257.
^ Jeho list z 26. juna 1415 cituje THOMAS, A.W/MHKKsW
čýyď 7370 — 7420. Vlinneapolis 1998,
s. 145.

166