Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

& Aízzyýzzzy jy. /^KAyd zzzAK ^ yArzz jy. Zç^y ^ ÚAyyy/) úzzyj
ú/yyťyj/yyyzzKyz^zzyyzzz^, BzzzzKdBvt/n'yzz, Ačk 7770. D/y.'B GyrA
7ŽŽP

stává obeťou zásahov iných osé)b, ktoré nad ním
majú moc. Z pozemského hl'adiska znamená takáto
situácia pte mučeného totálně poníženie, likvidáciu
a ptehtu. Křesťanská interpretácia kladie dotaz na
zmyslovo nevnímatečné významy situácie — prehtu
interpretuje ako víťazstvo.
Tělo, týrané na mučidlách, je dobré viditel'né,
priam vystavené v centre kompozície, takže okam-
žité upúta pozornosť diváka. Adresuje mu mno-
hostranné emocionálně posolstvo: vyzývá k osobnej
oběti, vyvolává súcit, možno aj erotické asociácie. Je

zřejmé, že pri uvažovaní o reakcii divákov na obraz
mučeného těla třeba rátať s viacerými možnosťami
vysvetlenia, od distancovaného přístupu k tělu ako
objektu, cez dialog až po sebaidcntihkáciu A Okrem
moderných pojmov sa pri interpretácii týchto ob-
razov može zmysluplne uplatniť aj tradičný pojem
katarzieA Očistenie afektov prostredníctvom strachu
a súcitu sa týmto pojmom označovalo už od čias
Aristotela, takže podobné úvahy sú menej podozrivé
z anachronizmu, než spatné projekcie moderných
koncepciíA
Diváci v rámci obrazu neraz patria k muéitel'om,
takže ich reprezentácia predvádza pravý opak vzoro-
vej reakcie či svědectva, ktorých nositel'mi spravidla
bývajú asistenčně hgúry. Zobrazovanie tyranov
otvorilo maliarom aj možnosti vyjadriť svoj skeptický
pohl'ad na Tudskú povahu. Přitom mohli nadobud-
núť dóležitú úlohu detaily. Jeden z Margiúných muči-
tefov v Siveticiach má na hlavě špičatý klobúk, ktorý
v středověkých obrazoch obvykle označoval Zidov.
Zrny sel tohto motivu móže súvisieť s myšlienkou
sv. Augustina, podl'a ktorého „kw/or/ý/é
hký kčok /Akr/*' — například po-
hanov a ZidovT Detail obrazu připomíná diskurz
středověkého antisemitizmu, ktorý mohol dielu
v určitej situácii dodať reálny politický význam.
Tieto významy nevymizli ani v 13. storočí, aj keď
Tomáš Akvinský posunul význam pojmu krutosť do
psychologickej roviny a na označovanie podobných
vonkajškových prejavov navrhol používať termín
nespravodlivosť. Právě v neskorom středověku sa
obraz krutosti začal využívať na politická, sociálnu
či náboženskú manipuláciu, na delegitimizáciu tých,
čo sa odlišovali od pravoverných kresťanovť^
Popři politických významoch prichádza opáť
k slovu aj zobrazenie tělesného prejavu postáv. Kří-
dlo retabula sásovského oltára sv. Zohe představuje
základnú kompozíciu týrania na mučidlách v uprave-
nej podobě [Obr. 8j. Sváticu s vefkými krvavými ra-

^ CARLSON, M.: Spectator Responses to an Image of Vi-
olence. In: DUBRUCIC, E. — EVEN, Y. (ed.): kzh/yzzyy z'zz
Pz//^k-Cyzz/zzr): Av/ zzzzd Bzzzzgy (=Fifteenth Century Studies,
27). Rochester 2002, s. 7-20, tu s. 15.
CAVINESS 2001, c. d. (v pozn. 50), s. 93: ,,yzz/Ky/z'yyozyyA.

^ Por. diskusiu o produktivitě anachronizmov v dějinách ume-
nia - DIDI-HUBERMANN, G.: Pyy7 Atc/zz. Dy/zYy zzzzzyzzzh
zz ^zzzzzyáyyzzzúzzzzzj oérzz^yy. Bratislava 2006.
^ Por. napr. TV yz'yz'/zz/y Dyz, 2:18, 3:15; BARAZ, D.: AfyùzyyA
Cyzzyzh-' CAzzzzgz'zzg Pyryy)/z3zzj. Ezz/y Azz/z'^A/)/ /c /Ay Eúyá AiyArzz
Pyn'K. Ithaca 2003, s. 16.

56 BARAZ 2003, c. d. (v pozn. 55), s. 20-23,179.

170