Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

/i. Py)7viw iK Aí^iyFp/, y íiAAm ty. AÍ^F^, ťyV<?/ tM
Aí^ip^ Aíý/^A^, /A/i — /A2d. PáAeZ. GřrA/, /AAA.

Maliar zvolil okamih tesne po dokonaní popravy.
Jánovo bezhlavé tělo ešte stále kfačí s rukami zvia-
zanýml za chrbtom, z jeho krku strieka krv, kat si
uhera zakrvavený meč. Nedá sa povedať, že by vol'ba
neskoršleho momentu při tejto špecihckej témě bola
nevyhnutným pravidlom. Maliar retabula z Mošoviec
(okolo 1470) sa rozhodol tradičné — zvolil okamih
před popravou: svátec kTaci v modlitbě, kat sa roz-

háňa mečom, vyparáděná Salome stojí v pozadí,
čiastočne překrytá Jánovou svátožiarouď
V případe sv. Pavla zvolili tvorcovia obraz už
dokonanej popravy aj preto, aby sa odôvodnil motiv
troch zázračných prameňov, ktoré vytryskli z miest,
kam dopadla svátcova hlava [Obr. 14] O Mimocho-
dom, najstaršie legendy o Pavlovom martýriu vravia,
že vojákovi, ktorý mu uťal hlavu, postriekalo oděv
mlieko; zázrak s prameňmi prenikol do legiend ne-
skór. '* Na obraze popravy Félixa, Reguly a Exupe-
rantia právě shnajú hlavu trehemu zo svátcov^ Dvaja
ďalší Iďačia a držia si před sebou svoje uťaté hlavy
tak, že tváře ukazujú divákovi. Podstata zobrazeného
zázraku sa podobá slávnej prechádzke sv. Dionýza
s vlastnou hlavou pod pazuchou — ani fyzická popra-
va martvrom celkom nezobrala ich život. Podobné
sa možno dá povedať aj o poškodenom křídle sá-
sovského oltára sv. Zohe, kde stínajú sväticu, ktorej
hruď je už prepichnutá dvorná mečmiA
V súvislosti s prenikaním renesančných prvkov
sa maliari čoraz viac zaujímali aj o vedfajšie postavy
výjavu. Okrem nezriedka prítomnej skupiny vladára
s družinou sa niekedy v obrazoch nájdu aj textovo
menej motivované, zato však zaujímavé postavy, na-
příklad dvaja muži s kyjakmi v jazernickom stínaní sv.
Barbory (1517)Ň V priebehu vývoja mohli přidané
postavy nadobudnúť protikladný význam — účasť pri
popravě svátice nemusí znamenať hanebnú spolu-
prácu na krutom čine. Na obraze stínania sv. Margity
v Mlynici (1515 - 1520) si kat vyťahuje meč z pošvy
[Obr. 15]. Oproti svátici, pripravenej na popravu,
Iďačí objednávatefka oltára, nedávno identifikovaná
s Hedvigou, vdovou po Stefanovi ZápofskomA Aj
keď sa v obraze uplatňuje nový renesančný spósob
videnia, vrátane robustnej, anatomicky nie celkom

ss SNM Martin, KH 2287. Por. GLATZ 1985, c. d. (v pozn.
71), s. 24-27.
^ NOVOTNÁ, M.: Reštaurovanie oltára sv. Petra a Pavla v Le-
voči. In: ^ 44, 1995, č. 4, s. 40-45, tu s. 42.
9° ZWIERLEIN 2009, c. d. (v pozn. 75), s. 445.
Okolo r. 1490, dnes v KM Ostrihom, inv. č. 55.51-55.57.
Por. CSÉFALVAY 1993, c.d. (v pozn. 68), s. 193 (J. Végh).
^ Podlá MALKIEWICZ 1990, c. d. (v pozn. 34), s. 63, ide
o samotnú sv. Žohu. Por. aj RADOCSAY 1955, c. d. (v po-

zn. 9), s. 461; a C1DLINSKÁ 1989, c. d. (v pozn. 9), s. 72
(údajné sv. Zuzana), resp. STINTZI 1974, c. d. (v pozn. 34),
stí. 384 (dcera sv. Zohe). Na sabinovskom oltáři Ukrižovania
zobrazili brutálně rozsekáváme svátca: jeho uťaté ruky drží
žena v pozadí, kat mu právě utíná nohu. Je možné, že ide
o popravu sv. Stanislava, uctievaného v Krakove.
^ Por. ENDRÓDI, G. - ŠUGÁR, M.: Hlavný oltář sv. Anny
Samotretej a sv. Barbory v Jazernici. In: BURAN 2003, c. d.
(v pozn. 40), s. 764-765.
94 PAJY j _ ROLLER, S.: Majster Pavol z Levoče. In: BURAN
2003, c. d. (v pozn. 40), s. 429-461, tu s. 453.

178