Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 109
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0119
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Supplement

Nos Jacobus Judex ac Jurati cives civitatis Posoniensis
memorie commendantes significamus quibus expedit
universis presentium per tenorem quod proximi et amici
universi Johannis Jacobi condam ei vis Posoniensis pie
memorie, unam stubam balnealem necnon allodium ad
eandem pertinens sitam ac situm extra muros dicte
civitatis, parte ab una allodium Johannis dicti iuvenis,
ab alia vero domum Nicolai cerdonis immédiate attin-
gencia, que quidem stuba ac allodium eisdem ab ipso
iam dieto Johanne Jacobi hereditarie sistunt devoluta,
eandem stubam una cum allodio ad ipsam pertinent!
predicto, in subsidium edificationis capelle que constru-
itur in civitate memorata, juxta claustrum ecclesiamque
fratrum minorum immédiate attingens in salutem anime
eiusdem Johannis Jacobi ac pro eo quod Idem
Johannes Jacobi felicis memorie in dicta ecclesia frat-
rum minorum est sepultus, amici ac proximi eiusdem
Johannis Jacobi tradiderunt irrevocabiliter et dederunt

quam siequidem dictam stubam balnealem simul cum
allodio ad eam pertinent! prefato michi prescripto Jacobo
Judici, amici ac proximi universi dicti Johannis Jacobi
pro centum et quinquaginta libris denariorum vendi-
rerunt per me dictum Jacobum Judicem per meos ac
heredes universos seu heredum successores perpetue
habendam, possidendam, vendendam, loccandam seu
cuicunque voluerimus legendám, tradendam, assignandam
sive dandam seu quocunque modo modo alienandam,
tali tarnen condicione interiecta, quod ego superdictus
Jacobus Judex easdem centum ac quinquaginta libras
denariorum ad edificationem Capelle suprascripte tenear
ac debeam, sive omni impedimento ac contradictione
porrigere, dare ac integraliter expedire. In cuius rei
testimonium hiys presentibus sigillum nostrum auten-
ticum est impensum. Datum proxima sexta feria ante
festům sancti Luce evangeliste
A. D. M. Tricentesimo Sexagesimo primo.

K počiatkom neskorogotickej architektúry na Slovensku

Najnovšie dejepisectvo architektúry zhodne tvrdí, že
v triedení jednotlivých epoch je potřebné posudzovat
počiatky fáz individuálně pre dané územie. Podobné ako
pre viacero dalších stredoeurópskych oblastí platí pre
slovenskú gotickú architektům rok 1400 za základné
rozhranie medzi domácou gotikou 14. storočia a prejavmi
neskorého slohu. Ak v gotike na Slovensku existujú
neskoroslohové formálně úkazy aj před týmto dátom,
ich slohový zmysel je od základu iný ako pri skúmaných
prikladoch. Ako demonštračný materiál uvádzam pamiat-
ky prvořadého významu v Bratislavě a Košiciach, ktoré
patria do tejto doby.
Doba vzniku bratislavskej kaplnky sv. Jána, ktorej
výstavba steny začína sa distancovat od cielov doktri-
nárnej gotiky, v literatúre sa obyčajne spája s listinou
bratislavského starostu Jakuba z r. 1361. Tento text
znamená terminus post quem pře vznik objektu, a pre
spresnenie datovania ostává k dispozícii iba formálna
analýza. Táto kaplnka spája podunajská tradíciu dvoj-
etážovej kaplnky a niektoré typické formy svatoštefan-
ského dedičstva so zásahom parléřovských elementov
svätovitskyeh. Vzhl’adom na spojenie tradicii viedenskej
a pražskéj huty je v danom případe pre chronológiu
rozhodujúce, kedy moderně pražské výsledky prenikli

do Viedne. Nazdávam sa, že sa tak stalo až v súvislosti
s prechodom Parléřovho syna Václava do svatoštefanskej
huty, co sa potvrdzuje i slohovým charakterům okennej
dvojice južnej steny v bratislavském dóme, ktorá je
datovaná letopočtem 1402. Za dost pravděpodobné tiež
považujem, že Václav je póvodcom parléřovskej redakcie
kaplnky, ktorá sa realizovala okolo r. 1400 v Bratislavě.
Z mendikantskýeh věží v Bratislavě predparléřovskú
viedenskú tvorbu reprezentuje veža klarisiek, kým for-
málně vyspelejšia františkánská súvisi s viedenským
uměním Petra z Prachatic, na čo upozornil Václav Mencl.
Póvodný záměr opravit starší poškodený kostol v Ko-
šiciach sa v prvých rokoch 15. storočia neuskutečnil
a r. 1406 sa už pracovalo na terajšej katedrále, iniciáto-
rům ktorej bol král Žigmund. Katedrála celkove znamená
královský kostol, viažúci na seba středisko cirkevnej
organizácie, preto je dost záhadné, že kostol sv. Alžběty
v Košiciach ostal i po reedifikácii nadalej farským.
Stavba je od začiatku dielom parléřovských majstrov
a existujú oporné body pre tvrdenie, že košická hutá
bola od začiatku pobočkou huty viedenskej, aj ked na
druhej straně nechcem vylúčiť ani možnost, že košickí
majstri přešli na stavbu priamo z neskorého parléřovského
prostredia pražského. V Košiciach sú pozoruhodné nie-

109
loading ...