Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 111
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0121
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Významové vrstvy grafickej tvorby
Albína Brunovského*

II

Zdá sa byť samozřejmé, že na rozdiel od českého
moderného umenia sa surrealizmus, až na celkom
malé výnimky, vo vývoji slovenského výtvarného
umenia nestretol s váčším ohlasom. Otázka vztahu
slovenského výtvarného umenia k surrealizmu,
připadne k takzvanému „fantazijnému“ umeniu
vôbec, a otázka poměru medzi nadrealistickým
hnutím v slovenskej poézii a súdobým výtvarným
uměním nie sú ani zdaleka zodpovedané. Do celkom
nového světla stavia tento okruh problémov gra-
fická tvorba mladého slovenského výtvarníka
Albína Brunovského.
Grafická tvorba A. Brunovského patří, nepo-
chybné i v dósledku školenia u V. Hložníka, k tej
vetve modernej malby a grafiky, ktorú by sme
pomocné mohli nazvat „fantazijnou“ (niekedy sa
tiež používá termín „fantaskná“ alebo „imagina-
tívna“), a v širších dějinných súvislostiach k tak-
zvanému manieristickému umeniu (Pojem „ma-
nieristické umenie“ do istej miery používám
v zmysle R. Hockeho významnej knihy — Die
Welt als Labyrint). Na prvý pohïad je zřejmá
spojitost Brunovského tvorby so surrealistickou
malbou. Poznamenajme už na tomto mieste, že
táto spojitost neznamená prihlásenie sa Brunov-
ského k surrealistickému hnutiu, starému orto-
doxnému, ani k novým neosurrealistickým snahám.
Brunovský súvisí so surrealizmom jednak v dósled-
ku spoločnej příslušnosti k manierizmu, jednak
prostredníctvom postsurrealizmu, sprostredkova-
ného mu školením. Brunovský však na jednej
straně siaha hlbšie do minulosti, k dostupným
prameňom manieristického umenia, ako sa k tomu

JÁN BAKOŠ
otvorene přiznává grafickým listom Portrét Arcim-
boldiho (čo nie je bez zaujímavosti pre jeho tvorbu,
v ktorej móžeme nájst mnohé principiálně zhody
s týmto starým majstrom), na druhéj straně
zaujíma aktívny vztah k surrealizmu ako posled-
nému mohutnému „fantazijnému“ manieristickému
hnutiu. Znamená to, že sa nepodriaďuje surrealis-
tickým doktrínám, ale vyberá z něho to, čo je
blízké jeho zámerom a naturelu. Preto je možné
odvážit sa vyslovit názor, že A. Brunovský je
svoj bytný a vyhraněný manierista.
Druhou skupinou problémov viažúcich sa k Bru-
novského tvorbě je jej vztah k vývojů mladého
slovenského výtvarného umenia a jej miesto v ňom.
Je nepochybné, že Brunovský je jeden z najpozo-
ruhodnejších zjavov nášho mladého umenia, pře-
kvapuj líci svoj ou vyhranenostou a vyzratosťou.
Jeho tvorba zaujíma špecifické miesto, nepatří ani
ku „galandovcom“, ani k „nefigurativistom“, teda
ani k jednej z hlavných vrstiev súčasného mladého
slovenského umenia. Příčinou toho je predovšet-
kým jeho vyhraněná příslušnost k „fantazijnej“
vetve moderného umenia, vetve, ktorá v našom
umění dodnes nenašla nějaký váčší vplyv. V dó-
sledku vynikajúcej umeleckej kvality svojej tvorby
Brunovský však zaujíma v našom mladoni umění
dóležité miesto, hoci do istej miery osamotené.
Napriek istej „konzervativnosti“ formy v porov-
naní s ostatnými prúdmi si dovolím tvrdit, že Bru-
novský svojou tvorbou rieši tak ako „galandovci“
či „nefigurativisti“ najsúčasnéjšie problémy, ba
dokonca že v niektorých prípadoch rieši zhodné
problémy ako zmienení druhí umělci. Spósob rie-

* Předkládaná štúdia je písaná na základe analýzy materiálu vystaveného na výstave grafiky A. Brunov-
ského v apríli 1966 v Košieiach.

111
loading ...