Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 118
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0128
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
lenže s prehnane deformovanými údmi, s nasadzo-
vaným svalstvom, ktoré v javovej skutečnosti
neexistuje, ale nachádzame i celkom neobvyklé
predmety, ktoré sú zložené z torz logicky nesú-
visiacich predmetov, ako například žena má na-
miesto pohlavia došku, z šatu jej vyrastá krk
strunového nástroj a (Tri), gitara má 1'udské ucho
(Zuzany) atď. To všetko sa však odohráva v zmie-
nených prípadocli stále tak, aby bola zachovaná
celistvost danej figúry, predošlého celku. Tým
vlastně vzniká ako prvá rovina metafora predmetu
— predmet je tým, z čoho sa skládá, ako sa
s podobným princípom střetneme u Arcimbolda.
Inokedy k deformácii dochádza prostredníctvom
skladania nie sice už nesúvisiacich predmetov,
celkov, ale skládáním nesúvisiacich pohladov na
tú istú figúru v ploché vedla seba, alebo skládáním
rozličných vzdialeností (nielen uhlov a stráň), to
jest, veď jedna část těla je viděná nielen z iného
uhlu, ale aj z inej vzdialeností než'část druhá, avšak
v obrazovej pioche sa nachádzajú vedla seba
(a teda nelogicky). Tým vzniká vlastně nielen
narúšanie logičnosti optických vzťahov, ale i kon-
tinuitnosti a perspektívnej jednoty.
Co je cielom takejto deformácie logičnosti nášho
javového světa, akým smerom sa táto deformácia
uberá? Poznamenajme najprv, že zalogičtenie
javovej logiky a časovej kontinuity, ako sa s týmto
posledným výrazné střetáváme například na gra-
fickom liste Zuzany, kde ide o simultánně zobra-
zenie niekolkých časových a významových mo-
mentov v ploché vedla seba, v Brunovského
tvorbě v zmienenej polohe nie je diametrálnym
zalogičtením, ako je to v surrealizme. Zalogičtenie
javovej logiky je tu uskutečněné iba do istej
miery, nepřesahuje oblast metafory ako u Arcim-
bolda, alebo, ako si hned ukážeme, oblast symbolu
ako u Boscha. Je teda stále viazaná vopred danou
pojmové definovanou skutočnosťou a „novů“ re-
alitu vytvára právě len na základe zachovania
tohto pojmového mostu s ňou. O vela ďalej v zmys-
le zalogičtenia sa dostáváme například v grafických
listoch Opitá nevesta alebo Spleen druhej ženy
starinára, kde torzá bývalých javových predmetov
už nevytvárajú nový javovo-logický predmet (na-
příklad figúru), teda logický celok z nelogických
častí, metaforu, ale predmet úplné nový, alogický,
„fantastický“. Vzniká tu teda ovel’a silnejšie na-
pätie medzi logikou a alogičnosťou, ktoré sa
prikláňa na stranu vzniku toho úplné nového

(a zmyslovoiluzívne rovnako přítomného). Je tu
teda napátie medzi logičnosťou torz a nelogičnos-
tou nových celkov, teda obrátene ako v prvom
případe. Třetí a krajný spósob vytvárania nových
predmetov je iluzivně skonkrétňovanie úplné ja-
vove nelogických predmetností, pravda, celistvých
a do detailu presne opticky přepracovaných (napr.
Portrét Arcimbolda, Skaly a i.), ktoré svojou
naturalistickou podrobnosťou, nepravidelnosťou
a detailnosťou si vymáhajú právo na uznanie.
Je to teda vytváranie úplné nových, nelogických,
ale javovo konkrétné přítomných predmetností,
vynáranie novej reality (k tomu sa vrátíme).
Ako sme sa už niekoïko ráz zběžně zmienili,
důležitým prvkom Brunovského tvorby je zo-
brazovanie, teda vytváranie iluzívnosti, konkrétnej
přítomnosti niečoho nekonkrétného (zmyslovo),
onej hybnej sily života, onoho „za“ javmi. Vzniká
v důsledku toho paradox, keď to nejavové berie
na seba konkrétnu podobu, prejavuje sa v javoch.
S týmto rozporom sa potom střetáváme i v dalších
rovinách, modifikovaným do rozporu plošnéj sklad-
by a plastičnosti predmetov, priestorovosti pozadia
a simultánnoplošnej skladby častí atď. Na tomto
mieste nám však ide o vyzdvihnutie inej črty Bru-
novského chápania — chápania oných zistených ilu-
zivně zobrazených predmetov, či už sú javovo-logic-
ké ako celok a nie ako časti, alebo je to naopak.
Třeba si byt neustále vědomý, že predmety a pred-
metnosti jeho diel sú plasticky přepracované, teda
hmotné (i to je znak konkrétnosti). Táto plastič-
nosť, táto hmotnost však, ako vyplývá z pred-
chádzajúcich zistení principu alogickej reakcie
na optickú skutočnosť, nepodlieha zákonom hmot-
nosti, zákonu tiaže. Hmoty (plastické telesá) sa
často volné vznášajú v priestore, lietajú, vejú
akoby tajomným vetrom vzduté, nikdy nespočí-
vajú svojou váhou na základní. Sem patří i dy-
namické riasenie rúch postáv a nie je bez zaují-
mavosti a důsledkov pre naše skúmanie, že podob-
ný princip dynamizovaného rúcha nachádzame
v pozdnej gotike a v 15. storočí vůbec. Z týchto
charakteristik možno uzavrieť, že predmetností
Brunovského diel sú živé, biologické a organické.
Ide teda o živú hmotu, ktorá je v neustálom
pohybe, v neustálej zmene. Jedným z prostriedkov
na dosiahnutie toho je nepravidelnost tvarov,
zaoblený obrys, čím vzniká zobrazenie dynamič-
nosti a pohybu hmoty, a hlavně používanie efektu
světla a tieňa ako prostriedkov nielen na vytvo-

118
loading ...