Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

A. Brunovský,
Unos Sabinky,
lept, 1965.

figúrka (král). Musíme si stále uvědomovat, že
zmienená žena sa rozkládá, mění na neživú hmotu.
Šachovnica medzi dvorná střednými postavami
nie je sice prázdna, ale íigúrky sú po nej rozhádza-
né, niektoré sa vznášajú nad ňou a miešajú sa
s akýmisi úlomkami hmoty. Je to iný příklad
hry osudu. Ze člověka chápe Brunovský z tohto
hladiska ako šachovú figúrku a jeho osud ako hru,
hru náhody, zretelne vidieť právě na zmienenej
šachovnici, kde jedna z íigúrok je zároveň
ženským poprsím. Přitom čierne šachové pole
připomíná pozadie niektorých autorových grafik,
teda toto pole je samo akýmsi priestorom, ako ten,
v ktorom sa odohráva osud člověka. (I to je přejav
principu zbytostňovania, ked každá část, každý
článok je chápaný ako celok, ako malý svět.)
Chápanie člověka ako šachovej íigúrky dokládá
i list Exmajster. Štyri šachové figúry sú vlastně

poprsiami 1’udí, pričom tieto poprsia sa menia
na neživú hmotu — ich čelá sa stávajú vrstvami
dajme tomu žuly, ich telá sa menia v neforemnú
základnú hmotu, ako je to jasné na jednej z figúr,
ktorá nie je ničím než neforemným kusom hmoty
s 1’udským uchom na podstavci. Isteže tu má
svoj symbolický význam i sám podstavec. Je
tu vyjádřená hra osudu s človekom a sám
jeho osud — zánik. S podobným pesimistickým
chápáním osudu člověka sa střetáváme na mno-
hých dalších listoch. Tak v liste Zuzany je to
vyjádřené v 1’avej postave, ktorej šachovnica
chýba, ale namiesto toho má na stole akési zlomky,
trosky čohosi. Rukami ich zhřňa (podobné ako
postavy z listu Sjazd numizmatov), berie do dlaní,
— to je všetko, čo jej ostalo. Symbolický význam
zlomkov-trosiek je zřejmý. Sú symbolmi rozkladu
a straty. Sú jedným z příznačných motívov Bru-

124