Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 126
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0136
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
základný ušnicovitý tvar, tvar, ktorý sa zavinuje.
Všetky nějakým spósobom súvisia so sluchom,
zvukom, načúvaním, alebo, a to je rovnako dů-
ležité, s ich protikladmi — s marným načúvaním,
s věčným tichom, a povedzme si už tu, hoci je to
predbiehanie, súvisia snáď i s vyjádřením nemož-
nosti ludskej komunikácie. Moment hudby a zvuku
je u Brunovského velmi důležitý, v jednotlivých
súvislostiach nadobúda najróznejšie významy (v
liste Interiér II možno uvažovat o gitare v rukách
muža ako o hudbě pre ženu, to jest milostnej
hudbě, ako sa to zdá dosvědčovat hlava býka,
ktorý ručí do večnej temnoty vesmíru — ručí
po láske. Ucho v tomto liste, visiace vo vzduchu,
možno snáď interpretovat i ako ucho vesmíru, ako
vesmírné ticho). Tak ako ucho súvisí s načúvaním
a jeho protikladům tichom, tak zase ruky, jeden
z najčastějších prvkov, sú symbolmi siahania za
niečím. Dodajme, že symbolom hry náhody v spo-
jitosti s rukami ako symbolom zasahovania do
osudu sú často i kočky (Diskusia, Interiér II). Ale
to sme už na niekolkých miestach presiahli skú-
manú filozoficko-antropologickú vrstvu a dostali
sme sa do ďalšej vrstvy — spoločensko-morálnej.
Ak hlavným zameraním prvej vrstvy bolo vy-
jádřeme chápania světa a jeho „podstaty“, za-
meraním druhej vrstvy bolo postavenie člověka vo
svete, tak hlavnou náplňou tejto tretej významovej
vrstvy je člověk vo vztahu k druhému člověku,
vztahy medzi 1’ud’mi. Možno vopred povedať, že
táto vrstva je do značnej miery spoločensko-
kritická, podobné ako sa s týmto střetáváme
u niektorých „galandovcov“ — u Paštéku, Kri-
voša, Rudavského. Táto významová vrstva je
najtesnejšie viazaná na nám známu realitu (čo
vyplývá z nej samej, z jej určenia) a je teda i naj-
viac spátá s pojmovým významom a koniec-koncov
i s pojmovou (vopred známou) myšlienkou. Rov-
nako ako predošlá vrstva antropologicko-filozo-
fická i táto vrstva používá okrem javovej, natura-
listické j deformácie organickej celistvosti (javovej),
používanej na vyjadrenie (tam všeobecne filozo-
fického, tu společenského) obsahu, okrem využí-
vania protikladu naturalistického zobrazovania
a konkretizácie nekonkrétných abstrakcií, vo
vel’kej miere symbolizáciu. Dané je to tým, že
spoločensko-morálna vrstva je neoddelitelne zras-
tená s predošlou významovou vrstvou. Z faktu,
že táto spoločensko-morálna vrstva je pojmovejšia
a teda aj apriórnejšia, neplynie len ten dósledok,

že je zo zmienených vrstiev naj vrchné jsou, naj-
tesnejšie viazanou javovo-predmetne (tak ako
spodná část najvšeobecnejšej filozofickej vrstvy na
druhej straně taktiež vyúsťovala do nepoj movej,
bezpredmetnej javovosti diela — do systému
skvrn, plôch a linii), ale i to, že sa najzretelnejšie
prejavuje právě v tých dielach, ktoré najviac za-
chovávajú predmetnú javovo-logickú celistvost,
to jest, kde sú zachovávané viac alebo menej 1’udské
figúry. Ak si spomenieme, že v najvšeobecnejšej
významovej vrstvě bol princip života zhodný
s princípom sexuálnym, nepřekvapí nás, že i hlav-
nou náplňou spoločensko-morálnej vrstvy je vztah
muža a ženy, predovšetkým vztah sexuálny.
Z tohto hïadiska možno chápat obsah listu Interiér
II, kde ruka vyčnievajúca spoza steny tajné zasa-
huje do osudu nahej ženy a muža hrajúceho na
gitare tým, že vrhá kočky, to jest určuje ich bu-
dúcnosť nazávislú už od nich (chápanie slobody
a determinácie u Brunovského podobné ako
u surrealistov súvisí neoddelitelne od chápania
náhody a zákonitosti. Sloboda tu znamená: nebýt
viazaný apriórnymi modelmi rozumu a konvencií,
čiže: byť spontánnou súčasťou prírodného procesu.
Nesloboda je potom stavanie rozumu proti pří-
rodě, čím vzniká náhoda). Grafický list Únos Sa-
binky, kde štyri mužské torzá vedla zrastajúceho
muža a ženy (muža, ktorý zrástol so ženou, pretože
ju unáša, je od nej neoddělitelný, mění sa v ňu
a ona sa mění v „prahmotu“. Přitom nejde iba
o metaforu, ale o skutečné, přítomné zrastanie
- o něho samé; obsahom je teda zrastanie) sú
vlastně výsledky podobného činu, ako sme na to
narazili v grafike Interiér II a výsledok je ich
zánik, příčinou siahanie po žene. Zvlášť zretel'ne sa
tento moment ukazuje na liste Stripteas II, kde je
do protikladu postavená na jednej straně žena
s mužom, obaja nahí, ako celistvé postavy (muž
klačiaci před ňou, ona zakrývajúc si cudné prsia
sa skláňa k němu), na druhej straně (na oddelenej
1’avej polovici obrazovej plochy) v protiklade k nim
výsledky lásky — tri postavy, ktoré stratili svoju
organickú celistvost, změnili sa v „prahmotu“,
muž i žena sú nedefinovatelnými hmotami zlože-
nými z torz predmetov kedysi príslušiacich k láske
(čo je zároveň metafora), ako například keď sa
muž v dolnej časti těla mění na klavír a tento nie je
ničím iným než vlastně vrstvami škál — skamenel.
Podobné chápaný výsledok sexuálnych vzťahov
ako zániku, premenu na prírodu, nájdeme zretel’ne

126
loading ...