Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 134
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0144
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Účelnost, technická dokonalost a krása sú tri zá-
kladné požiadavky architektúry.“ „S kružidlom
v ruke sa móžeme přesvědčit o dodržovaní (alebo
nedodržovaní) klasických kánonov v praxi. S kru-
židlom v ruke sa móžeme pokúsiť odkryt »nepí-
sané zákony « klasiky. Ale iba s kružidlom v ruke
neodkryjeme »rozum architektúry«.“3 Naproti
tomu nedá sa uprieť, že proporčným systémom je
do architektonického diela vnášaná určitá záko-
nitost. Je nutné chápat proporčně systémy alebo
geometrické proporčně schémy uvádzané v od-
bornej literatúre niekedy ako korektívum tvořívej
práce architekta, inokedy ako geometrickú osnovu
pomýšlanej architektúry. V stredovekej archi-
tektuře u nás, ako aj v ostatnej Europe, boli osno-
vou.
Podlá definície je proporcia vzájomný vztah
rozmerov plochy, připadne priestoru alebo hmoty
(výšky, šířky, híbky). Stavby komponované so zre-
tel’om na proporčně vztahy sa vyznačujú tým, že
rozměry ich celkového obrysu, ich jednotlivých
priestorov i častí sú spáté pevným rádom, istou
zákonitosťou, podmieňujúcou harmoniu.
Pevné proporcie pomáhali osnovat architektúru
v antickom Grécku, boli vodidlom už starověkému
stavitelovi Orientu v jeho činnosti. Boli odvodené
zo základnej jednotky modulu. Každé obdobie
vývo j a architektúry málo svoju modulovú sústa-
vu. Ten-ktorý modulový systém třeba chápat ako

„abstrakciu“ určitých ustálených rozměrových
pravidiel navrhovania a výstavby budov.4
Starovekí Gréci používali relatívnu modulovú
sústavu. Ich světské a kultové stavby mali pome-
rovú, relatívnu mierku, kde sa detaily koncipovali
úměrně k celku. Antická, grécka architektúra, a naj -
má jej klasické obdobie, používala 1’udské meradlo.
Středověk, teda architektúra románská a gotická
u nás, používali meradlo absolútne.6 To dokážeme
aj na našich pamiatkach. Meradlom bol člověk —
jeho rozměry. Praktická jednotka merania bola
„stopa“ — dížka jeho chodidla („Fuss“ — noha,
chodidlo, „Elle“ — laket).
Z velkého množstva teoretických práč6 o stre-
dovekej architektúre a o jej konštrukčných meto-
dách si třeba povšimnúť aspoň niektoré — i keď
sa nezaoberajú našimi pamiatkami. Uveďme si
preto iba v skratke jednotlivé názory a metodiku
hladania proporcionality architektonického diela.
Priekopníci 19. storočia sa snažili v stavitelstve
středověku odhalit aritmetické vztahy v pomě-
rech.’ Naproti tomu Dehio dokazoval použitie
1. Hviezdicový pätuholnik (pentagram), v ktorom strany
z, y rovnoramenných trojuholníkov sú v pomere
„zlatého řezu“. Ked AK = y + z, potom platí
(y + z) : y = y : z (vid: H. E. Timmerding, Der
Goldene Schnitt, 1919).
2. Rad dynamických štvorcov (M. Ghyka).


134
loading ...