Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 135
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0145
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

3. Ukážka z o škicára
Villarda de Honecourta.


4. Výpočet plochy pozemku, resp.
„metoda priloženia“
použitím etalonu.

siete rovnostranných trojuholníkov v stavitelstve
starověku i středověku.8 Tento názor vyvrátil
Dr ach, ktorý vytvořil geometrickou cestou po-
stupnost, odvodenú z rovnoramenných trojuhol-
níkov s vrcholovým uhlom 45° a 36°.9 Podobné
výsledky zaznamenali Knauth,10 Discher11 a iní.
Celý rad autorov dokazuje použitie pravoúhlého
trojuholníka s pomermi stráň 3:4:5 (problém
tzv. egyptského povrazca, resp. aj Pythagorovej
vety) k tvorbě. Na ich čele stojí Viollet le Duc.12
Azda najváčšiu skupinu tvoria ctitelia „zlatého
řezu“. Bol to najma Zeising,13 ktorý vyzdvihol

po niekolkých storočiach zabudnutia jeho význam.
Vynález konštrukcie „zlatého řezu“ sa připisuje
Platónovi a tvrdí sa, že i teoretik ranej renesancie
Luca Pacioli14 čerpal svoje znalosti z Platóna.
Tento názor vyvrátil nedávno juhoslovanský
teoretik M. Zlokovic.15 Jedným z posledných
ctitelbv „zlatého řezu“ je Matila Ghyka,16
opierajúci sa o bádanie Haya, Moessela a Ham-
bidgea. Vytvořil rad „dynamických štvorcov“
(1 : |/2 : |/3 . . .) a poukázal na široké možnosti
jeho použitia. Podrobné sa aj bibliografiou otáz-
kami středověkého projektovania zaoberal ma-

/*//*///=/+#*/V'

HI=IV


5. Geometrická
konštrukcia
rovnoplochých
a podobných
rovinných
útvarov.
Konštrukcia
pravého uhla.



135
loading ...