Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

(fs-O-'l



6. Ševelevov systém dvoch kvadrátov.


ďarský autor J. Csemegi,17 z ktorého práč nie-
ktoré sa dotýkajú aj našich pamiatok. Váčšinu
uvedených autorov cituje aj on v jednom svojom
příspěvku.
Ovela váčší úspěch mali autoři, ktorí sa snažili
dostat na kořeň věci cestou štúdia zachovaného
plánovaného materiálu, ako napr. Thomae,18
Ueb er wasser,19 ktorý študoval skicár Vil ar da
de Honecourta, a najma Maria Velte.20 M.
Velte dokázala velmi presvedčivo na pódorysoch
věží, na rezoch a pódorysoch katedrál použitie
štvorcových a trojúhelníkových modulových sietí,
čiže tzv. „kvadratury a „triangulácie“ na navr-
hovanie.
Okrem spomenutých autorov by bolo možné
uviesť práce celého radu dalších bádatelov, ako
Fechnera, Wittkowera, Hautecoeura, Choi-
siho a pod. Menoslov autorov nemožno uzavrieť
bez citovania jedného z najváčších architektov
a teoretikov 20. storočia — Le Corbusiéra,
ktorý po dvadsatročnom štúdiu vydal svoj Modulor
(čiže 1’udské stavebné meradlo)21 — dielo světo-
vého významu v teorii architektúry.
Nedávno vyšiel velmi zaujímavý článok so-
vietskeho architekta J. Ševele va.22 V tejže ob-
lasti bádania sú pozoruhodné články už spomína-
ného juhoslovanského autora Zlokovica.23
Rožne teorie — odhliadnuc od ich omylov —
poskytli niekolko nevyvratitelných věcných dó-
kazov o použití geometrických proporčných metod
v tvorbě starověku i středověku. Jednou z týchto

teorií je systém „dvoch štvorcov“ J. Ševeleva.
Autor sa zaoberá geometrickou proporcionalitou
starověku i středověku. V prvej časti svojho pří-
spěvku hovoří o problémoch stavitela Orientu,
ktorý pre svoju prácu potřeboval matematické
výpočty a merania. Pomáhala mu v tom starověká
matematika a geometria, ktorá vznikla ako prak-
tická veda. Počiatočná pozornost sa věnovala arit-
metike a zememeračstvu. Avšak veda, ktorá sa
po stáročia pěstovala ako zvláštna schopnost,
ktorej úloha nespočívá len v aplikácii, ale aj vo
vyučovaní vlastných tajomstiev, rozvij ala sa
smerom k abstrakcii. Začali ju zrazu študovat
samu pre seba.
Dávna minulost riešila matematické úlohy
cestou geometrickou. Možno preto předpokládat,
že prví „architekti“ boli India, ovládajúci geo-
metrické metody počítania, čiže geometri — zeme-
merači, hovoří autor článku. Jednou zo základných
úloh tohto člověka bolo riešit výpočet plochy po-
zemku, resp. riešit úlohu zakladania — vytýčenia
stavby. Riešit výpočet plochy pozemku znamenalo
přirovnat zameranú plochu k jednotke miery.
Túto tzv. „metodu priloženia“ (prirovnania) třeba
chápat ako metodu riešenia kvadratických rovnic
geometrickou cestou. Gréci ju poznali a používali
pravděpodobně po objavení nesúmeritelnosti úse-
čiek, teda po odhalení iracionality (pripisovanej
pytagorejcom ako najzávažnejší objav v 4. stor.
před n. L, alebo v posledných desaťročiach 5. stor.
před n. 1.).

136