DOI issue:
II
DOI article:Severová, Klára: K problematike monogramistu M. S.
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51370#0172
A napokon musíme dodal' — je tu monogram
M S, ktorý prináša celkom nové aspekty do nasej
problematiky. Z tohto aspektu je, podlá Genthona,
najzávažnejší názor T. Gerevicha,10 ktorý ako
prvý přiřadil Pašiový cyklus k tabuliam Stretnutia
a Narodenia a tak sa najviac zaslúžil o docenenie
majstra M. S. Je nutné na tomto mieste spomenút
Genthonov názor o samom monograme, o ktorom
bolo nadostač pochybností z tých dóvodov, že sa
ponáša na Schongauerovu signatúru. Jeho origi-
nalitu, podlá Genthona, preukazujú dva argu-
menty: fakt, že tabula bola přemalovaná a signa-
túra sa objavila až po odstránení vrchného nátěru
a popři nej sa ukázal aj letopočet 1506, ktorý po-
chádzal od tej istej ruky ako monogram, a do-
vedný předpoklad, že případný falšovatel by nebol
k Schongauerovmu monogramu pripísal letopočet,
kedy už Schongauer nežil.
Benesch11 po návštěvě Ostrihomu dokazuje, že
spósob nanášania farieb je v zásadě odlišný od
Breuovho, no i tak zotrváva na stanovisku prí-
značnom pre německých historikov, že totiž ide
o německého maliara.
Hoffmanová poukazuje na kompozičnú a mies-
tami až detailmi (Olivetská hora) diirerovskú in-
špiráciu.
Podlá Heklera12 třeba cyklus šiestich tabúl pri-
písať dvom majstrom: majstrovi Stretnutia, uměl-
covi vačších kvalit a majstrovi Pašiového cyklu,
ktorý je iného temperamentu, formového i fareb-
ného videnia. Je náklonný k silnej, až extrémnej
dramatičnosti, miluje přeplněné, napátím nabité
kompozície (Grünewald, Breu) a prejavuje v plnej
miere neskorogotické cítenie. Příbuznost jeho ma-
lieb s tabulou Stretnutia vysvětluje Hekler vply-
vom vedúceho dielne — majstra Stretnutia.
Domnievame sa, že tomuto názoru třeba věno-
vat pozornost. Takýmto delením, ktoré nie je
neodůvodněné, kedze vieme, že na tak velkom
diele, ako je výmalba oltára, podielali sa viacerí
maliari, dali by sa vysvětlit aj také nezrovnalostí,
ako je nepodobnost Márie v Střetnutí s Mariou
v Narodení na jednej straně a zošikmené oči Anni-
ne a im podobné oči anjelikov z Narodenia. Ani
ženské figúry Pašiového cyklu nenesú na tvárach
tolkú lúbeznosť a zovnútornenie ako obe spomí-
nané postavy na Střetnutí. Zato krajinářské po-
zadie všetkých tabúl je jednotnéj koncepcie, čo
by sme si mohli vysvětlit tým, že vedúcou osob-
nosťou bol majster, ktorý sa v Střetnutí prejavil
celý a v ostatných tabuliach přispěl k celkovej kon-
cepcii, v krajinárskom pozadí a v niektorých de-
tailech takou mierou, že napokon signoval Pašiový
cyklus ako svoje, ukončené dielo.
Nemůžeme sa ubránit tomu, aby sme nespo-
menuli aj otázku soch hypotetického banskoštiav-
nického oltára aspoň v takej miere, v akej sa
dotýká majstra M. S. Wagner13 sa vyslovuje, že
ide o spoločnú dielňu majstra M. S. a sochára figúr
Kataríny a Barbory, čo je naprosto v zhode s ná-
zorom D. Radocsayho.14
Dnes už celkom samozřejmé připočítává história
k dielu majstra M. S. aj obraz Klaňania troch krá-
lův z Musée des Beaux Arts v Lille, o ktorom sa po
prvý raz objavila zmienka roku 1928.15 Ak súdime
podlá rozmerov, nepatřila táto tabula k bansko-
štiavnickým a štýlove sa a prikláňa k renesancii
natolko, že ak ju chceme pripísať na vrub hypo-
téze, že M. S. je Majster Sebastianus, musela by
vzniknúť tesne po roku 1506, čo sa nám zdá málo
pravděpodobné.
Problematike nášho monogramistu sa věnoval
aj M. Mojzer,16 ktorý pokládá banskoštiavnické
tabule za vrcholné dielo zrelého tvorců so znatel-
ným vplyvom Rogiera van der Weydena, s čím
můžeme len súhlasiť, ak si porovnáme například
Alžbětu zo Stretnutia s Weydenovým ženským
portrétem a všimneme si jednak fyzická podobu
vcelku, ako aj zhodu v niektorých detailoch (sil-
nejšia spodná pera, šikmo řezané viečka), i v ne-
našskom ženskom type, ako aj v celej trochu nos-
talgickej atmosféře obrazu. Neujasněný ostával
stále aj motiv bozkávania rúk, ktorý sa, podlá
nášho vedomia, nevyskytol ani v tomto, ba ani
v iných tematických okruhoch. Jediný příklad
v dosiahnutelnej literatúre sme našli právě u Ro-
giera van der Weydena, a to na obraze Pochová-
váme Krista,17 kde tento motiv figuruje ako pře-
vzatý z tabule školy Pra Angelica s tým istým
námetom.
Tak isto třeba přiznat správnost Mojzerovho po-
ukazu na ovplyvnenie Schongauerom a Dúrerom.
Už Buchner a Genthon poukázali na vplyv Dúrero-
vých akvarelov a E. Hoffmanová našla kompozičnú
paralelu medzi sv. Jánom z Olivetskéj hory majstra
M. S. a Máriou Magdalénou z Dúrerovho cyklu
Velkých Pašií, z dřevorytu Oplakávanie Krista.
Takéto, čiastočne ešte na schongauerovskom pod-
klade převzaté motivy vidí Mojzer aj v postave
bičujúceho vojaka z Dúrerovho Martýria sv. Kata-
162
M S, ktorý prináša celkom nové aspekty do nasej
problematiky. Z tohto aspektu je, podlá Genthona,
najzávažnejší názor T. Gerevicha,10 ktorý ako
prvý přiřadil Pašiový cyklus k tabuliam Stretnutia
a Narodenia a tak sa najviac zaslúžil o docenenie
majstra M. S. Je nutné na tomto mieste spomenút
Genthonov názor o samom monograme, o ktorom
bolo nadostač pochybností z tých dóvodov, že sa
ponáša na Schongauerovu signatúru. Jeho origi-
nalitu, podlá Genthona, preukazujú dva argu-
menty: fakt, že tabula bola přemalovaná a signa-
túra sa objavila až po odstránení vrchného nátěru
a popři nej sa ukázal aj letopočet 1506, ktorý po-
chádzal od tej istej ruky ako monogram, a do-
vedný předpoklad, že případný falšovatel by nebol
k Schongauerovmu monogramu pripísal letopočet,
kedy už Schongauer nežil.
Benesch11 po návštěvě Ostrihomu dokazuje, že
spósob nanášania farieb je v zásadě odlišný od
Breuovho, no i tak zotrváva na stanovisku prí-
značnom pre německých historikov, že totiž ide
o německého maliara.
Hoffmanová poukazuje na kompozičnú a mies-
tami až detailmi (Olivetská hora) diirerovskú in-
špiráciu.
Podlá Heklera12 třeba cyklus šiestich tabúl pri-
písať dvom majstrom: majstrovi Stretnutia, uměl-
covi vačších kvalit a majstrovi Pašiového cyklu,
ktorý je iného temperamentu, formového i fareb-
ného videnia. Je náklonný k silnej, až extrémnej
dramatičnosti, miluje přeplněné, napátím nabité
kompozície (Grünewald, Breu) a prejavuje v plnej
miere neskorogotické cítenie. Příbuznost jeho ma-
lieb s tabulou Stretnutia vysvětluje Hekler vply-
vom vedúceho dielne — majstra Stretnutia.
Domnievame sa, že tomuto názoru třeba věno-
vat pozornost. Takýmto delením, ktoré nie je
neodůvodněné, kedze vieme, že na tak velkom
diele, ako je výmalba oltára, podielali sa viacerí
maliari, dali by sa vysvětlit aj také nezrovnalostí,
ako je nepodobnost Márie v Střetnutí s Mariou
v Narodení na jednej straně a zošikmené oči Anni-
ne a im podobné oči anjelikov z Narodenia. Ani
ženské figúry Pašiového cyklu nenesú na tvárach
tolkú lúbeznosť a zovnútornenie ako obe spomí-
nané postavy na Střetnutí. Zato krajinářské po-
zadie všetkých tabúl je jednotnéj koncepcie, čo
by sme si mohli vysvětlit tým, že vedúcou osob-
nosťou bol majster, ktorý sa v Střetnutí prejavil
celý a v ostatných tabuliach přispěl k celkovej kon-
cepcii, v krajinárskom pozadí a v niektorých de-
tailech takou mierou, že napokon signoval Pašiový
cyklus ako svoje, ukončené dielo.
Nemůžeme sa ubránit tomu, aby sme nespo-
menuli aj otázku soch hypotetického banskoštiav-
nického oltára aspoň v takej miere, v akej sa
dotýká majstra M. S. Wagner13 sa vyslovuje, že
ide o spoločnú dielňu majstra M. S. a sochára figúr
Kataríny a Barbory, čo je naprosto v zhode s ná-
zorom D. Radocsayho.14
Dnes už celkom samozřejmé připočítává história
k dielu majstra M. S. aj obraz Klaňania troch krá-
lův z Musée des Beaux Arts v Lille, o ktorom sa po
prvý raz objavila zmienka roku 1928.15 Ak súdime
podlá rozmerov, nepatřila táto tabula k bansko-
štiavnickým a štýlove sa a prikláňa k renesancii
natolko, že ak ju chceme pripísať na vrub hypo-
téze, že M. S. je Majster Sebastianus, musela by
vzniknúť tesne po roku 1506, čo sa nám zdá málo
pravděpodobné.
Problematike nášho monogramistu sa věnoval
aj M. Mojzer,16 ktorý pokládá banskoštiavnické
tabule za vrcholné dielo zrelého tvorců so znatel-
ným vplyvom Rogiera van der Weydena, s čím
můžeme len súhlasiť, ak si porovnáme například
Alžbětu zo Stretnutia s Weydenovým ženským
portrétem a všimneme si jednak fyzická podobu
vcelku, ako aj zhodu v niektorých detailoch (sil-
nejšia spodná pera, šikmo řezané viečka), i v ne-
našskom ženskom type, ako aj v celej trochu nos-
talgickej atmosféře obrazu. Neujasněný ostával
stále aj motiv bozkávania rúk, ktorý sa, podlá
nášho vedomia, nevyskytol ani v tomto, ba ani
v iných tematických okruhoch. Jediný příklad
v dosiahnutelnej literatúre sme našli právě u Ro-
giera van der Weydena, a to na obraze Pochová-
váme Krista,17 kde tento motiv figuruje ako pře-
vzatý z tabule školy Pra Angelica s tým istým
námetom.
Tak isto třeba přiznat správnost Mojzerovho po-
ukazu na ovplyvnenie Schongauerom a Dúrerom.
Už Buchner a Genthon poukázali na vplyv Dúrero-
vých akvarelov a E. Hoffmanová našla kompozičnú
paralelu medzi sv. Jánom z Olivetskéj hory majstra
M. S. a Máriou Magdalénou z Dúrerovho cyklu
Velkých Pašií, z dřevorytu Oplakávanie Krista.
Takéto, čiastočne ešte na schongauerovskom pod-
klade převzaté motivy vidí Mojzer aj v postave
bičujúceho vojaka z Dúrerovho Martýria sv. Kata-
162