Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

Archívně záznamy o bratislavských
umelcoch a remeselníkoch

Viera Luxová

Záujem našich — a maďarských — historikov
umenia o 18. a 19. storočie na Slovensku bol spr-
voti sústredený najmä na popředně dobové
osobnosti. Systematický materiálový a archívny
výskům prináša najmä v posledných rokoch na
povrch skutečnosti dosial neznáme a v súvislosti
s tým i mená menej významných pracovníkov,
čo umožňuje dóslednejšie postihnutie charakteru
tvorby obdobia v celej jeho mnoho vršte vnej
tvárnosti. Už K. Garasová v knihe Magyarországi
festészet a XVIII. században (Budapest 1955) zve-
řejnila v registri (od str. 206) viacero mien i ma-
liarov zo Slovenska a podobné na úseku sochár-
stva M. Aggháziová v A barokk szobrászat Magyar-
országon (třetí diel, Budapest 1959, register od
str. 163). Bádatelská pozornost sa upriamuje pre-
dovšetkým na Bratislavu ako pozoruhodné kul-
túrne středisko krajiny danej epochy. Popři do-
sial’ nepublikovaných výpiskoch miestneho ar-
ehivára E. Keményho (uložené v Mestskom archíve
v Bratislavě) priniesla v tomto smere nový ma-
teriál aj A. Petrová (Ume,nie Bratislavy 1800—
1850, Bratislava 1958, str. 72 a n.) a E. Csatkai
(článok Pozsonyi képzômüvészek és iparmwvészek
1750 és 1850 között v Müvészettôrténeti értesíto
roc. XII, str. 19 a n.), ktorý vychádza jednak z úda-
jov bratislavského lexikografa M. Korabinského,
jednak zo zpráv časopisu Pressburger Zeitung.
K rozšíreniu doterajších poznatkov o výtvarnom
profile města nepochybné prispejú knihy „Špe-
ciálnych daňových repartícií remeselníkov a mimo
remesiel stojacích zaměstnaní“ (Special Portions
opificii Répartition der Professionisten und Hand-
werckleute a Extra Opificia Portionen, Městský
archív v Bratislavě, inv. č. I. B. 3. e 1 — 59), ktoré
nás oboznamujú s nejedným novým menom na

úseku kamenárstva, maliarstva, sochařstva či
zlatníctva. Zápisy sa zachovali z rokov 1745/46,
1755/56, 1756/57, 1759/60, 1761/62, 1769/70, -
1772/73, 1778/79, 1780, 1781/82, 1783/84, 1784/85,
1790/91 — 1795/96, 1797/98 — 1805, 1807 — 1832,
1834 — 50 (jedna kniha je bez časového označenia.)
Daňové povinnosti úzko súviseli s meštianskym
právom: podlá zvyklostí sa poplatky vymáhali
po dvojročnom pobyte v meste. Záznamy prête
neregistrujú celý rad pracovníkov, usadených
v Bratislavě dočasné z příležitosti sněmu, objed-
návek a pod. Porovnáváme jednotlivých zápisov
zrkadlí i tak do značnej miery výtvarný ruch
města: vzrast či úbytok počtu pracovníkov toho
ktorého odvetvia, i narastanie či pokles výšky
poplatkov, ktorú ovplyvňovali popři nemovitom
majetku najmä ročné příjmy. Nápadný pokles
mien v zozname sochárov a súčasné vzrast príj-
mov kamenárov hovoria napr. jednoznačné o po-
stupné j degradácii miestnej tvořívej činnosti na
úroveň púheho řemesla.
Daňové záznamy města z 18. storočia sa zacho-
vali dost medzerovite. Fonetické písanie priezvisk
přitom v niektorých prípadoch celkom znemož-
ňuje presnú identifikáciu (zamieňanie D s T, P s B
a pod.). Nediferencovanost kategorizácie (v rubrike
maliarov nachádzame spočiatku napr. i lakovní-
kov) ustupuje a k upresneniu dochádza až v prie-
behu 19. storočia. Od roku 1832 sa naviac zauží-
valo registrovat i adresu platobníka.
V následuj úcich riadkoch uvádzame v abeced-
nom poriadku mená pracovníkov jednotlivých
výtvarných odborov (ktorých spomínajú daňové
knihy) a připojujeme k nim roky platieb. Přesné
vyčísleme finančného obnosu nepovažujeme v tejto
súvislosti za potřebné. Případné prerušenie zápisov

177