Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 187
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0197
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
1. Franz Marc,
Kón v krajině, 1910.
Museum Folkwang,
Essen.


skupiny Zéro, ktorá dnes představuje jedno z naj-
významnejších aktív súčasného německého ume-
nia. Zdá sa, že povzbudivejšiu orientáciu v budú-
cej zberatelskej činnosti predpovedá — ak nejde
o náhodu — i prezentovanie mladého düsseldorf-
ského maliara K. Klapheka, prvého spriaznenca
surrealizmu, ale i pop-artu, ktorý natolko upútal
záujem André Bretona, že sa podobral napísať
text do katalogu na Klaphekovej prvej parížskej
výstave.
Wuppertalská moderná zbierka patří k najroz-
siahlejším, a pokial ide o typ expozície, ku kla-
sickým. Ďalšie múzeá v kraji sú novšieho alebo
celkom nového dáta a odlišujú sa navzájom nie-
ktorými osobitými rysmi. Tak essenské múzeum
si zakladá na zvláštnostiach inštalácie, düssel-
dorfské sa sústreďuje na netradičný spósob výběru,
duisburské je věnované sochárstvu. Špeciálny
záměr sleduje aj Městské múzeum v Bochu-
me, kde ťažiskom nie je stála zbierka, ale jeho
riaditel’ Peter Leo upřednostňuje organizovanie
periodických výstav nazvaných ,,Profily“, na kto-
rých sa představuje prierez súčasným uměním
vždy inej krajiny. Informativně poslanie tu sle-
duje i veřej ne přístupná knižnica s aktuálnou

knižnou i časopiseckou výtvarno-uměleckou lite-
ratúrou a stála predajná expozícia grafiky (s bo-
hatým zastúpením českých autorov, ako napr.
Boudník, Balcar, John, Šerých, Sovák atd.),
doplněná niekolkými obrazmi a plastikami, z kte-
rých za zmienku stoj a najmä Matta, Kumi Sugai
a Arakawa.
Múzeum Folkwang v neďalekom Essene
je svojimi dějinami obrazom německých osudov
tohto storočia. Zbierku múzea, založenú v Hagene
roku 1912, preniesol Karl Ernst Osthaus o desať
rokov neskór do Essenu, kde bola roku 1929 po-
stavená nová budova múzea.2 Súbor moderného
umenia tu teda nevznikol ex post, ale jeho prí-
rastky boli priamym seizmografom súdobých
pohybov výtvarných avantgárd.
Žial, situácia ostala „normálnou“ len po istú,
smutné preslávenú hranicu. Od teoretických for-
mulácií nacistickej protimodernej hystérie v Ro-
senbergovom „Kampfbund für deutsche Kultur“
(založenom v rokoch 1928—1929), chýbal už len
krok k začatiu skutočnej fyzickej likvidácie mo-
derného umenia. Figurovanie ktoréhokolvek diela
či autora na čiernej listině znamenalo jednoznačné
vyneseme rozsudku. Represálie dospěli k vyvr-

187
loading ...